Komunitná energetika na Slovensku mieri do praxe

Slovenská komunitná energetika vstupuje do praktickejšej fázy. Nové pravidlá zdieľania elektriny dávajú bytovým domom možnosť lepšie pracovať s energiou vyrobenou na vlastnej streche miesto toho, aby ju využívali len pre spoločné priestory alebo ju posielali do siete. Slovenský trh aktuálne eviduje vyše dvetisíc skupín zdieľania a viac než osemtisíc zapojených odberných a odovzdávacích miest. Pre spoločenstvá vlastníkov, bytové družstvá aj správcov domov tým rastie význam aktívneho riadenia spotreby.

Po úprave pravidiel zdieľania elektriny, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2026, dostali slovenské bytové domy nový dôvod riešiť, kedy a ako vlastnú elektrinu skutočne spotrebujú. OKTE na začiatku júna tohto roku evidoval 2 047 skupín zdieľania a 8 028 zapojených odberných a odovzdávacích miest. Zapojené miesta pritom nemusia byť u rovnakého dodávateľa ani geograficky blízko, musia však byť na území Slovenskej republiky, mať priebehové meranie a byť zaradené iba do jednej skupiny zdieľania.

Návratnosť fotovoltiky neurčuje len inštalácia panelov, ale zároveň schopnosť zladiť výrobu so spotrebou, napríklad pri príprave teplej vody, využitie akumulácie alebo riadenie prevádzkových technológií domu. „Typický bytový dom má niekoľko druhov spotreby, ktoré je možné riadiť automaticky a bez zásahu do každodenného života obyvateľov. Príprava teplej vody je typický príklad. Obyvatelia potrebujú komfort, zatiaľ čo samotný ohrev môže prebehnúť v čase vyššej výroby z fotovoltiky alebo výhodnejšej ceny elektriny,“ hovorí Radek Mikulášek, vedúci energetických projektov spoločnosti Enbra.

Modelový príklad väčšieho bytového domu so zhruba päťdesiatkou bytov ukazuje, že význam nemá iba inštalovaný výkon fotovoltiky alebo tepelného čerpadla. Ak fotovoltika vyrába elektrinu v čase nižšej okamžitej spotreby, môže časť prebytkov odchádzať do siete. V iných hodinách potom dom elektrinu znovu nakupuje. „Najväčšie riziko vidím v tom, že sa bytový dom vybaví modernými technológiami, ktoré potom fungujú vedľa seba bez spoločnej logiky. Vlastníci by mali chcieť konkrétny popis prevádzky a konkrétne odpovede na otázky o načasovaní ohrevu vody, o využití fotovoltiky a akumulácie a o vyhodnotení systému,“ upozorňuje odborník.

Aktívne riadená prevádzka pracuje s predpoveďou výroby, očakávanou spotrebou teplej vody, kapacitou akumulácie a hodinovou cenou elektriny. Systém môže posunúť ohrev vody do časti dňa s vyššou výrobou fotovoltiky alebo využiť lacnejší odber zo siete. Energia sa uloží vo forme tepla a obyvatelia ju využijú neskôr, napríklad večer alebo ráno. „Z pohľadu vlastníkov je podstatné, že aktívne riadenie ľuďom nezasahuje do komfortu bývania, mení len prevádzkovú logiku technológií. Dom môže ohrievať vodu v ekonomicky vhodnejšej chvíli a využiť akumuláciu tak, aby energia zostala čo najviac v objekte,“ vysvetľuje Mikulášek.

Zdieľanie elektriny zvyšuje tlak na lepšie riadenie domu

Téma aktívnej spotreby získava na význame aj kvôli rozvoju zdieľania elektriny. Fotovoltika na streche tak nemusí slúžiť len spoločným priestorom, ale môže sa stať zdrojom energie pre širšiu časť domu. Pre bytové objekty to znamená, že vlastná výroba elektriny získava širšie využitie. Domy s fotovoltikou môžu riešiť spoločné priestory, technológie, prípravu teplej vody aj rozdelenie vyrobenej elektriny medzi odberné miesta. Práve v takom prostredí rastie význam dát, merania a riadenia. „Zdieľanie elektriny zvyšuje potrebu premýšľať o dome ako o jednom energetickom celku. Fotovoltika na streche je iba jeden prvok. Dôležitá je nadväznosť na spotrebu, akumuláciu, prípravu teplej vody a prevádzkový režim domu,“ upozorňuje Mikulášek.

Navzdory tomu aktívne riadenie nemusí vyžadovať zmenu v spotrebiteľskom správaní, koordinovať zvyky jednotlivcov býva takmer neriešiteľné. „Oveľa praktickejšie je riadiť zariadenia, ktoré sa riadia samy podľa dopredu nastavených pravidiel,“ tvrdí Mikulášek.

Rozhodujúca je prevádzka po inštalácii

Podľa odborníkov sa pri príprave energetických projektov stále často sleduje hlavne cena zariadenia, inštalovaný výkon alebo odhadovaná ročná výroba fotovoltiky. Pre ekonomiku bytového domu je však zásadná aj prevádzka po spustení. Dôležitá je schopnosť technológie reagovať na skutočnú spotrebu, ceny elektriny, výrobu z fotovoltiky a kapacitu akumulácie.

Pri väčších bytových domoch je aktívne riadenie kľúčové v troch oblastiach. Prvou je vyššie využitie vlastnej elektriny priamo v objekte, druhou obmedzenie odberu v menej výhodných hodinách a treťou je lepšie zužitkovanie teplej vody ako formy akumulácie energie. „Akumulačný zásobník môže byť pre bytový dom oveľa viac než nádrž na teplú vodu. Pri správnom riadení pomáha previesť energiu z času výroby alebo lacnejšieho odberu do času skutočnej potreby. To má okamžitý dopad na ekonomiku prevádzky,“ hovorí Mikulášek.

Tento princíp sa netýka iba veľkých rekonštrukcií. Aktívne riadenie môže byť relevantné pre domy, ktoré o fotovoltike zatiaľ iba uvažujú, aj pre objekty, kde už niektoré technológie fungujú. „Správca alebo výbor SVB by tak mal pri príprave projektu vedieť, ako bude systém fungovať v bežnom dni, pri víkendovej prevádzke, v letných mesiacoch, v zimnej špičke aj pri zmene cien elektriny,“ uzatvára Mikulášek.

Foto: ChatGPT
Text: Enbra

>> Zariaďte si domácnosť
podľa svojich predstáv TU <<