Nielen okná a steny. Teplo uniká z domov aj prekvapivými miestami

Strecha, obvodové múry či okná – to sú typické miesta, ktoré sa v dome pri snahe o zamedzenie tepelných strát riešia prioritne. Existuje však mnoho ďalších menej nápadných a často opomínaných priestorov, kadiaľ uniká teplo z interiéru a môže tak a zvyšovať účty za energie.

Podlahou unikne až 10 percent tepla

Pri novostavbách je síce už zateplenie podlahy povinnosťou, v rámci rekonštrukcií sa však význam tohto kroku mnohokrát podceňuje. Zle izolovaná podlaha pritom môže znamenať výrazné zníženie komfortu a zároveň aj citeľné tepelné straty. Tie sa najviac prejavia najmä v prízemných miestnostiach nad nevykurovanou pivnicou či garážou, prípadne pri domoch bez podpivničenia, kde podlaha priamo nadväzuje na chladný terén.

Riešenie sa pritom odvíja od konkrétnej konštrukcie domu. Ideálne je doplniť tepelnú izoláciu priamo do skladby podlahy, napríklad pri výmene podlahových vrstiev. U pivníc a garáží potom často dáva zmysel zatepliť strop zospodu bez toho, aby sa muselo zasahovať do obytných miestností. Kľúčové je nepodceniť hrúbku a nadväznosť izolácie. Pozornosť si zaslúži aj ochrana proti vlhkosti a správne prevedenie bez škár, ktoré by vytvárali tepelné mosty.

Opomíjený potenciál odpadní vody

Hoci sa o odpadovej vode príliš nehovorí, práve s ňou odchádza z domácností každý deň obrovské množstvo nevyužitého tepla. „U moderných domov ide dnes vďaka kvalitným izolačným vlastnostiam mnohokrát viac nákladov na ohrev vody ako na vykurovanie. Je preto škoda odpadovú vodu z práčok, umývačiek, spŕch alebo vaní, bežne ohriatu na 30 a viac stupňov, jednoducho vypúšťať do kanalizácie,“ opisuje Vladimír Brandt, konateľ spoločnosti Akire.

Alternatívou sú špeciálne rekuperačné výmenníky, ktoré dokážu z odchádzajúcej šedej vody odobrať časť jej tepla, a to potom odovzdať vode, ktorá do objektu ešte len potečie. Kotly, výmenníkové stanice či tepelné čerpadlá potom ohrievajú už vodu predhriatu, vďaka čomu spotrebujú výrazne menej energie. „Majiteľovi rodinného domu sa táto investícia vráti zhruba počas štyroch až piatich rokov a je o nej ideálne uvažovať už v projekte, prípadne počas celkovej rekonštrukcie,“ dopĺňa odborník.

Teplo odchádza aj dverami

Ďalším nenápadným miestom, kadiaľ teplo z domu často ticho mizne, je priestor pod dverami a netesnosti v ich okolí. Podľa údajov organizácie Energy Saving Trust utekajú práve tadiaľto z rodinných domov až 3 percentá tepla. Najviac si treba všímať vstupné dvere, tie do garáže, na terasu alebo do nevykurovaných častí domu.

Riešením daného problému pritom nemusí byť hneď nákup nových dverí. Najprv je vhodné overiť, kde vzniká netesnosť. Pomôcť môže jednoduchý test so sviečkou, kedy mihotanie plamienka pri pomalom vedení sviečky okolo zárubne a spodnej hrany krídla ukáže miesta prúdenia vzduchu. Následne väčšinou stačí doplniť alebo vymeniť tesniaci profil v drážke zárubne, pod krídlo osadiť kefovú či gumovú prahovú lištu a pri starších dverách nastaviť pánty a prítlak zámku tak, aby krídlo po celom obvode rovnomerne dosadalo.

Zlé vetranie teplo vyháňa

Značnú časť tepla si často domácnosti nechajú utiecť aj úplne dobrovoľne, a to kvôli zlému vetraniu. Typickým prehreškom sú dlho otvorené okná na režim ventilácie alebo mikroventilácie. „Týmto spôsobom sa nielenže vzduch v interiéri dostatočne nevymení, ale unikne aj oveľa väčšie množstvo tepla ako v prípade rýchleho intenzívneho vyvetrania plne otvorenými oknami, ktoré je v zime ďaleko lepšou alternatívou,“ odporúča Vladimír Brandt.

Ešte výhodnejšou možnosťou je zaobstaranie systému riadeného vetrania s rekuperáciou. Moderné jednotky dokážu v praxi obmedziť tepelné straty pri výmene vzduchu v porovnaní s vetraním aj o viac ako 90 percent. „V praxi to znamená, že pri správnom návrhu systému možno znížiť spotrebu energie na vykurovanie o štvrtinu až polovicu. Úspory pritom môžu u bežných rodinných domov dosahovať od nižších jednotiek tisíc korún ročne až po desaťtisíc aj viac, v závislosti na ich veľkosti, energetickom štandarde, predchádzajúcu frekvenciu vetrania a ďalších faktoroch,“ dopĺňa Zdeněk Lechný.

Komín, vzduchotechnika aj zásuvky

Prieduchy pre káble, vedenie ventilácie, klimatizácie, komíny, digestory, a dokonca aj elektrické zásuvky – tadiaľto všade môže v prípade zlého tesnenia teplo z interiéru v praxi tiež miznúť. Hoci ide o nenápadné drobné úniky, v súčte môžu predstavovať znateľný zásah do ročných výdavkov za energie.

„Ak chce mať človek detailný prehľad o tom, kadiaľ sa mu teplo z domova vytráca, potom mu dá najlepší obrázok odborné meranie, napríklad termovízna kontrola a skúška tesnosti obálky budovy,“ opisuje Vladimír Brandt. Vďaka presným dátam potom môže jednoducho určiť, ktoré miesta stoja za najväčšími stratami, zoradiť opatrenia podľa návratnosti a investovať peniaze tam, kde prinesú najrýchlejší efekt.

Foto: Shutterstock, Akithenr, Korado

>> Zariaďte si domácnosť zaujímavými
bytovými doplnkami TU <<