Chyťte slnko do „zimnej siete“, pomôže vám zimná záhrada

Základným atribútom výstavby zimnej záhrady je fakt, že vám má „zväčšiť“ či skôr výtvarne oživiť obytný priestor. Pred stavbou zimnej záhrady musíme mať na mysli, že vždy ide o atypický – „na mieru“ postavený presklenný stavebný objekt, ktorý sa stáva súčasťou architektonického vzhľadu RD. Najnovšími trendami sú zimné záhrady prekrývajúce pôvodné voľné terasy, ktorým sa dodatočne pridelila funkcia celoročného využitia.

Pôvodné voľné terasy sa stali rozšírením obytného priestoru. Jej riešenie je preto náročné, lebo musíte brať na zreteľ, aký typ záhrady priamo „pripájate“ na ostatný interiér (vykurovaná, nevykurovaná, veľká, malá, priamo prístupná z domu či so samostatným vchodom z exteriéru…). Pred samotnou výstavbou zimnej záhrady je preto potrebné presne špecifikovať, ako chcete zimnú záhradu využívať. Nesmie sa zabudnúť na fenomén „noci“!!! Nočné tepelné straty sú veľmi nebezpečné z pohľadu výšky prevádzkových nákladov, pretože veľké plochy skiel sa v noci stávajú „spotrebičmi“ tepla. Vnútorný obytný priestor chladne. 

Vysoké tepelnoizolačné hodnoty izolačných dvoj- či trojskiel sú teda nutnosť.  Pri posudzovaní zimnej záhrady z pohľadu tepelného komfortu musí konštruktér – statik začať spolupracovať s výrobcami izolačných skiel, aby sa zo záhrady nestal v nočných hodinách spotrebič tepelnej energie a v lete sme zasa nemali zo záhrady „saunu“. Zároveň však typ použitého izolačného skla obmedzuje konštruktéra vo veľkosti (šírka, výška) použitých tabúľ skla a aj „skeletu“ do ktorého tabule skla „vkladá“. Platí teda, že najzložitejšie technické riešenie vás čaká v prípade, keď chcete zimnú záhradu využívať celoročne ako súčasť obytnej časti rodinného domu.

Konštruktérsky prístup

Vďaka variabilite systémových konštrukčných prvkov (výrobcovia profilov ich bežne ponúkajú), z ktorých sa zimná záhrada stavia, sa dnes už môžu zhotoviť rôzne tvarované pôdorysy zimných záhrad. Nemusí to byť len štvorec s pultovou strechou, ale aj štýlové riešenia pri historických objektoch. Tento príspevok preto ilustrujeme množstvom skíc ako sa dajú tvarovo riešiť zimné záhrady pri rôznych typoch stavieb.

Tento konštruktérsky prístup sa u serióznych výrobcov rieši pomocou počítačových programov, v ktorých sú zapracované systémovo vyrábané prvky (stojky, priečniky, zavetrenia či prvky striech dverí….), ktoré tvoria statický rám záhrady.

Pozrite si:
Zimná zahrada je krásna, ale náročná

V statickom posúdení navrhnutého tvaru budúcej zimnej záhrady sa potom ďalej riešia také vplyvy, ako vietor. Ttorý naráža do zvislých stien a ktorý sa snaží konštrukciu zimnej záhrady posunúť od stavby. Vietor vytvára tzv. sací efekt, a tak aj uloženie a upevnenie izolačných skiel musí byť vodotesné v konštrukcii stĺpikov a priečnikov, avšak musí byť aj pružné, aby izolačné sklá nepraskali pri miernych pohyboch celej zimnej záhrady.

Strecha sa posudzuje tak, že musí odolať aj náhodnému zaťaženiu (extrémne veľa vlhkého snehu či pádu konárov zo stromov). Teda sa staticky posudzuje jej konštrukcia a použité izolačné sklá pre zasklenie musia byť vrstvené bezpečnostné. Vrchné sklo sa odporúča ako tepelne tvrdené, ktoré je 4 x odolnejšie voči nárazu, ako sú bežné sklá (napr. riziko rozbitia pri silnom krupobití). Spodné sklo by malo byť bezpečnostné lepené. Fólia medzi sklami svojou priľnavosťou k tabuliam skla a vysokou rozťažnosťou udrží sklo v celku aj po prasknutí. A ochráni osoby pod sklom pred poranením z padajúceho skla. Sklo musí byť aj čo najviac tepelnoizolačné.

Slnko v „sieti“ skla

Zimná záhrada využíva energiu slnka. Ide o pasívny spôsob využitia  slnečných lúčov, ale je o to náročnejší. Slnečné lúče prenikajú cez sklo, zahrievajú steny domu, kde je záhrada pripojená, zohrievajú podlahu a následne aj vzduch vo vnútri záhrady. Okrem toho tu vzniká skleníkový efekt, ktorý spôsobuje, že časť tepelného žiarenia zo slnečných lúčov nedokáže preniknúť cez sklo (tvoriace obálku zimnej záhrady) naspäť von, odráža sa späť do interiéru a teplota vzduchu sa ešte viac zvyšuje. Tento pasívny solárny efekt je jedným z prínosov zimných záhrad v prechodných obdobiach a v zime. Akumulácia tepla do podláh či stien a následné využívanie vyžarovaného tepla je energetickým prínosom pri bilancii energetických prínosov. Priveľa slnka v letných mesiacoch však spôsobuje problémy s udržaním optimálnych parametrov vnútornej klímy v zimných záhradách. Je to spôsobené štandardným fyzikálnym javom.

Krátkovlnné slnečné žiarenie (infračervené) sa pri prechode sklom (strechy, ale aj stien) mení na dlhovlnné, pričom sa uvoľňuje tepelná energia. Jej prebytok sa uloží do masívnej konštrukcie podlahy a steny, kde je záhrada pripojená. Teplota vnútorného vzduchu teda stúpa a ak nie je slnečný svit tienený, nastávajú už v krátkom čase, keď slnko svieti, problémy s kvalitou pobytu v takto prehriatych priestoroch. Priveľa slnka v letných mesiacoch teda spôsobuje problémy s udržaním optimálnych parametrov vnútornej klímy. V prechodných obdobiach je to vítaný jav, v lete zasa priveľa tepla spôsobuje problémy. Aj ďalšie zložky slnečného žiarenia majú vo veľkom množstve negatívny dopad na vnútornú klímu – napr. UV žiarenie poškodzuje farebnosť nábytku. Poznanie a eliminácia týchto rizík je úlohou správneho návrhu spôsobov tienenia sklenených striech a stien.

P. K.
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Vhodné exteriérové doplnky
za dobrú cenu nájdete TU <<