Zimná zahrada je krásna, ale náročná, presklené stieny, strechy

Zimná záhrada ponúka komfort nielen v lete ale aj v zimnom období. Musí však byť správne navrhnutá a aj stavebne zrealizovaná. So zimnou záhradou si, popri komforte bývania, ktorý sa získa vďaka dodatočnému obytnému priestoru a dizajnu vylepšujúceho architektúru domu a aj krásnych tvarov samotnej zimnej záhrady, môžeme užívať aj výhody energetických úspor (či skôr energetických ziskov).

Slnečné lúče, prechodom cez veľké presklené plochy stien a strechy sa premieňajú na tepelnú energiu. Tento efekt je oceňovaný hlavne v zime a v prechodných obdobiach. Zimná záhrada môže mať viacero podôb. Od zasklením chránenej terasy až po celoročne obývateľnú ďalšiu miestnosť domu či samosatný kvetinový „skleník“.

Rozdelenie a funkcie zimných záhrad

Z konštrukčného a užívateľského hľadiska môžeme zimné záhrady rozdeliť na tieto typy: Nárazníkový typ – nie je celoročne obývateľný (plní funkciu klimatického tepelnoizolačného nárazníka). Nevykurovaná zimná záhrada – obytný priestor sa využíva v lete a v prechodných obdobiach v zime je priestor nevykurovaný. Obvykle ide o dodatočné presklenie terás. Obytný typ zimnej záhrady – tento typ je celoročne obývateľný; vykurovaný obytný priestor. Zimná záhrada – skleník – tento typ je vykurovaný, extrémne osadený rastlinami alebo v modernejšej forme sa do tohto typu umiestňuje bazén.

Úskalia funkcií

Pred samotnou výstavbou zimnej záhrady je preto nutné presne špecifikovať kde. Z ktorej strany domu bude záhrada umiestnená a ako chcete zimnú záhradu využívať. Musíte si byť vedomí toho, že účelu sa podriadi konštrukčné riešenie – statika, druh izolačných skiel stien a strechy, spôsob a množstvo otvárania dverí, spôsob vetrania, vykurovania. Čo je však dosť problematické takmer vo všetkých zimných záhradách je fakt, že prevažná väčšina zimných záhrad sa buduje ako prístavba či dodatočné prekrytie terás už stojacej stavby RD. Táto skutočnosť komplikuje dokonalý tvarový návrh a spôsobuje stavebno-technické problémy. Pri skleníku či bazénovej „hale“ prevláda vysoká vlhkosť. Materiály, ktoré budú použité, musia extrémne odolávať korózii z vlhkosti.

Pozrite si: Nemusíte ísť k moru voda a bazén je aj v záhrade

Podobne je to aj pri nárazníkovom type zimnej záhrady. Zmeny teplôt spôsobia tvorbu kondenzátov na vnútornej strane stavebnej konštrukcie, a tak aj ona musí dobre odolávať vlhkosti. Občas využívaná zimná záhrada či presklená terasa (bez vykurovania) je taktiež náchylná na tvorbu kondenzátu z vnútornej strany zasklenia.

Zimné záhrady

majú steny a stropy z 85% tvorené izolačným sklom preto je vhodné, aby izolačné sklá boli správne nadimenzované pre prípad extrémnej situácie (rozdiel vonkajších a vnútorných teplôt). Pretože ak vnútorná povrchová teplota skla poklesne pod 12,6 °C, kondenzácii vzdušnej vlhkosti sa nedá zabrániť. Takže odvedeniu kondenzátu vo forme zarosenia skiel či zabráneniu tvorby kondenzátu zo vzdušnej vlhkosti musíme venovať pri návrhu materiálov, z ktorých postavíte statickú časť záhrady, veľkú pozornosť.

V prípade, že plánujete do zimnej záhrady umiestniť bazén alebo (len) vírivku, konštrukčná tvorba musí riešiť a vyriešiť problémy zvýšených hodnôt vlhkosti v celom tomto priestore. Ale aj na samotnej nosnej konštrukcii stavby, s ktorou zimná záhrada tvorí celok. Nesmiete tiež zabudnúť na letné tienenie, pretože extrémne teploty budú podporovať vyparovanie vody a zvýšenú vlhkosť v priestore presklenej „bazénovej haly“. Takéto zimné záhrady by mali mať možnosť otvárania celej jednej steny. Južnej, počas letného obdobia a v zime využívať dokonalý systém odvlhčovania a vykurovania (musia sa inštalovať technologické zariadenia).

O orientácii zimných záhrad

Dôležitá je poloha zimnej záhrady voči slnku. Najväčšiu pozornosť musíte venovať konštrukciám záhrad s južnou expozíciou. V tomto prípade máte dostatok slnka v zimnom období, v lete je ho však prebytok a jedna časť stien by sa teda mala dať otvoriť. Severné orientácie sú výhodné ako nárazníkové pásmo proti prenikaniu chladu, pretože slnka je málo. Takéto typy záhrad by mali byť dostatočne zateplené izolačnými trojsklami a mali by mať kúrenie, pretože inak nezískate potrebné efekty užívateľského komfortu. Optimálnou lokalizáciou zimnej záhrady je východná, juhovýchodná a západná strana domu. Vďaka primeranému množstvu svetla (aj slnka) dopadajúceho do vnútra môžeme v takejto zimnej záhrade zriadiť obytný priestor, aj rannú jedáleň, či rodinné wellness s vírivkou alebo nádherný skleník plný exotických rastlín.

Aká veľká má byť zimná záhrada

Limity na jej veľkosť a plochu neexistujú. Skúsenosti výrobcov zimných záhrad potvrdzujú, že pri požiadavke dodatočného rozšírenia obytnej plochy s celoročným užívaním by mala mať zimná záhrada minimálne 15 m² – 18 m² a hĺbku najmenej 2,5 m. Je to preto, lebo treba počítať s miestom pre nábytok, komunikačné trasy a taktiež s technologickými zariadeniami zimnej záhrady (radiátory, odvlhčovače, atď.). Otváranie dverí tiež vyžaduje určitú hĺbku (min. 80 cm), ktorá odoberá z obytnej plochy, preto je lepším riešením používanie posuvných dverí. Najväčším problémom je vodotesné a vzduchotesné spojenie existujúcej budovy a novej konštrukcie. Najvhodnejšie je, ak sa na zimnú záhradu pamätá už v projekte stavebnej časti domu. V tomto prípade sa už počas stavby dajú osadiť kotviace prvky a tie sa využijú vtedy, keď sa bude záhrada realizovať dodatočne.

Obytné zimné záhrady

Najzložitejšie technické riešenie (statické, technologické a aj prevádzkové) je v prípade, keď chcete zimnú záhradu využívať celoročne, ako súčasť obytnej časti rodinného domu. Stavebnú časť základov a podlahy (záhrady) musíte zabezpečiť dokonale hrubou tepelnou izoláciou podlahy. Musíte vyriešiť vykurovanie priestoru záhrady a domu, zabezpečiť letné tienenie a klimatizovanie, nakoľko v obytnej zimnej záhrade nebudete chcieť tolerovať žiadny diskomfort vnútorného prostredia. Každá kvapka vody padajúca zo strešného presklenia vás bude rozčuľovať. V lete zasa tento priestor bude zdrojom tepla, ktoré sa bude transportovať do ostatných častí domu, čím ho bude neustále prehrievať.

Riešením môže byť uzatváranie priestoru zimnej záhrady sklenenými posuvnými stenami. Vyžaduje to však priestor na zasunutie steny, ak chceme obytný priestor domu a zimnej záhrady spojiť. Na toto riešenie musíme myslieť už pri stavbe domu. V zime môže nastať problém s udržaním prijateľných teplôt v priestore zimnej záhrady, ak podceníme kvalitu zasklenia a vykurovania. Najväčším technickým problémom býva obyčajne vetranie takéhoto obytného priestoru. O vonkajšom tienení asi nemusíme ani hovoriť. Bez tohto prvku sa letné vnútorné teploty nebudú dať udržať v prijateľných hodnotách. Toľko na úvod k téme Zimných záhrad.

P. K.
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.