SanácieTechnológie

Hľadajte prečo váš dom vlhne, zdroje vlhkosti stavebných konštrukcií

Zdroje vlhkosti stavebných konštrukcií

Základom úspešnej ochrany objektu pred znehodnotením je zistenie príčiny a následné odstránenie zdroja vlhkosti, ktorá poškodzuje stavbu. Voda, či už kapilárna, zo zemnej vlhkosti, alebo aj dažďová, by do stavebných konštrukcií, ktoré sú užívané, vôbec nemala vnikať.

Aké sú hlavné dôvody, pre ktoré „voda“ vniká do domu?! Je ich hneď niekoľko:
1. Dom nemá žiadnu hydroizoláciu horizontálnu či vertikálnu.
2. Pôvodná hydroizolácia je vekom poškodená.
3. Hydroizolácia je porušená poruchou – prasklinou.
4. Hydroizolácia bola chybne navrhnutá či realizovaná (pôsobí na ňu väčší hydrostatický tlak).
5. Strešná krytina je poškodená a zrážkové vody poškodzujú konštrukcie.
6. Dažďová voda zateká na steny stavby (stačí netesný spoj dažďového zvodu).
7. Sú zle vyhotovené vonkajšie parapetné plechy (krátky odkvapový „nos“).
8. Trvalá porucha – presakovanie vody z kanalizácie či rozvodov vody ktoré sú pod budovou.

Zdroje vlhkosti stavebných konštrukcií

Voda počas svojho „putovania“ v podloží a murive rozpúšťa niektoré chemické látky, vytvára rôzne chemické zlúčeniny, ktoré sa v nej nachádzajú vo forme rozpustených solí, a transportuje ich do konštrukcií stavby. Keď sa voda na povrchu múrov odparí, tak soli vykryštalizujú na povrchu múrov či omietok. Zväčšením svojho objemu postupne rozrušujú pôvodnú štruktúru stavebných materiálov. Účinok solí patrí k najdôležitejším príčinám poškodení budov!

Zdroje vlhkosti stavebných konštrukcií

Ak sa teda pozrieme na „vodu v dome“, zistíme, že jej účinkom sa znížili všetky vlastnosti čo od domu požadujeme. Je vlhký, vznikajú plesne, ktoré škodia zdraviu a musíme viac platiť za kúrenie nakoľko vlhké múry(oni sú vlhké aj v celej svojej hrúbke, nielen na omietkach) majú zlé tepelnoizolačné vlastnosti. Dlhodobé účinky vody teda stavbu porušujú a majiteľ domu by mal vykonať všetko pre to aby tomuto „javu“ zabránil v momente prejavenia sa aj tej najdrobnejšej poruchy(stačí malinký fľak vlhkej omietky). Väčšinou sa však tak nedeje.

Pozrite si: Viditeľné poruchy stavby – ako uvažovať pri nich a čo ďalej

Príčinou je neznalosť ako vyhľadať príčiny vlhkosti, čo však nie je ospravedlnenie. Toto je, len ospravedlňovanie vašej lenivosti hľadať riešenia na opravu každej „maličkosti“ – aj mokrého fľaku na fasáde, lebo jeho vznik nie je svojvoľný. Murivo pod fľakom je z nejakej príčiny mokré a dobrý dom je – suchý dom!

Zdroje vlhkosti stavebných konštrukcií

Primárne sanačné metódy

Na trhu stavebných technológií, ktorými sa riešia opravy vodou poškodených domov existuje viacero metód. Všetky majú spoločného menovateľa – zabrániť priamym účinkom vody tak ako sú popisované vyššie. Tiež sa musí riešiť účinok molekúl vody, aby nemohli byť transportované kapilárnym vzlínaním do múrov nad úrovňou terénu. Aký typ vody pôsobí na stavbu sa musí najprv „zdiagnostikovať“. Tieto práce sa neoplatia vykonávať neodborne. Diagnostiky sú deštrukčné a nedeštrukčné. Voľbu určí odborník so špecializáciou na sanáciu budov a na základe tohto „prieskumu“ sa určia postupy sanačných prác na obnove hydroizolačných vlastností konkrétnej stavebnej konštrukcie. Sanačne práce brániace vstupu vody do stavby sa delia nasledovne:

Zdroje vlhnutia stavebných konštrukcií

1. mechanický spôsob

Pri tomto spôsobe sa zabuduje do múru nová horizontálna izolácia. Vlhké murivo je pri tom meter po metri vymieňané alebo prepílené a nové izolačné pásy sú vsunuté do vzniknutej medzery. Aj zatĺkanie vlnitého plechu z kvalitných zliatin kovu patrí do tejto kategórie. Vždy však ide o „násilné“ prerušenie homogenity konštrukcie, čo môže pri porušení technologickej disciplíny spôsobiť ďalšiu poruchu v statike muriva.

2. chemické spôsoby

V tomto prípade sa buď bez tlaku, alebo pod tlakom pokúšame injektovať chemickú látku do muriva a chemickou reakciou vytvoriť horizontálny uzatvárací pás, až vytvoríme hydroizolačný veniec. Realizácia prác je nasledovná. Vlhký múr je v pravidelných intervaloch navŕtavaný (cca každých 5 – 20 cm) do hĺbky cca 80 % šírky a chemická látka je aplikovaná do muriva. Po chemickej reakcii póry muriva majú byť vyplnené a uzatvorené chemickou látkou, alebo vodovzdorné, t.j. hydrofóbne.

3. elektro – fyzikálne spôsoby

Pri tomto spôsobe sa umiestňujú elektródy do muriva a do blízkeho podložia. Poznáme to ako elektroosmózu. Elektroosmózy sú buď pasívne (bez prívodu el. energie), alebo aktívne cez špeciálny sieťový prístroj. Zariadenia kapilárne vzlínajúcu sa vlhkosť zastavia a postupom času dokážu „otočiť“ vzlínanie vlhkosti, až ju z murív celkom vytlačia.

4. nekonvenčné metódy – bez stavebného zásahu do muriva

Čoraz viac sa na trhu presadzujú nedeštrukčné metódy, ktoré fungujú na princípe ovplyvňovania pohybu molekúl vody v kapilárach múrov pomocou prirodzených energetických polí. Ich nespornou výhodou je reverzibilita súčasného stavu vlhkosti murív, žiadny zásah do muriva a „nulová energetická náročnosť“. Nedeštrukčné metódy majú svojich odporcov i zástancov. Problémom je, že súčasná fyzika nevie dostatočne presne vysvetliť, ako také systémy fungujú.

Zdroje vlhnutia stavebných konštrukcií

Pri oprave postupujte správne

Zbaviť sa problému vlhkosti je možné len vtedy, ak si uvedomíme, že metódy sa pri takejto poruche musia kombinovať, nakoľko aj porucha vznikla kombináciou viacerých príčin. Projekt alebo návrh takejto sanácie by mal riešiť skúsený špecialista, potom statik a samotnú realizáciu treba prenechať odbornej firme. Toto je prvá hlavná zásada, ak má byť oprava domu urobená kvalitne a na dlhé roky. Druhým krokom je zbavenie sa trvalého pôsobenia vlhkosti – na murivo a v murive.

Tretím krokom sú sprievodné opatrenia, ktoré riešia sanáciu – opravu vlhkosťou poškodených konštrukcií a ich uvedenie do stavu, keď sú schopné plniť všetky požiadavky či už statické, tepelnotechnické a aj estetické. Z popisovaných „krokov“ nám vyplýva rozdelenie sanačných metód. Ako prvé sú primárne technológie (bránia vstupu vody do stavby) a až potom sa môžu realizovať sekundárne – estetické opravy.

P. K.

Komentáre