Teplúčko, ako ho získať v rodinnom dome a ušetriť.

Vývoj stavebných materiálov „priniesol“ do stavieb rodinných domov, veľa informácií o úsporách energií. Teoretické poznatky sú prístupné aj širokej verejnosti. Žiaľ, nie vždy sa tieto známe fakty realizujú počas stavby RD. Ako to teda s „teplom v dome“ je? Najväčšie straty tepla sú v zimných mesiacoch. Stavebná fyzika hovorí, že teplý vzduch – teplo sa šíri prúdením smerom hore, najrýchlejšie. Teplo sa však šíri aj sálaním, a to na všetky strany. Teda aj cez steny domu aj jeho okná aj dvere. Ak teplo chceme „ušetriť“, a potrebné stavebné úpravy neboli realizované počas stavby, tak dom musíme zatepliť.

Situácia ak nezateplíme správne

Zatepľujú sa novostavby aj staršie DR nakoľko aj tu sa chce šetriť s teplom. Po zateplení strechy či vrchného stropu RD a inštalácii kvalitných okien ostane práve obvodová stena najchladnejšou plochou v interiéri. Najslabším článkom „obálky domu“ sa stanú škáry spojov tehál, betónové stužujúce vence a nadokenné preklady, ktoré predstavujú tepelné mosty. Keďže interiérová vlhkosť z domu nemôže unikať (infiltrovať sa) cez škáry v oknách, zráža sa na chladných častiach stien, ktoré predstavujú miesta tepelných mostov a… vznikajú plesne. Ako tomuto stavu predísť? Správne zrealizovať dodatočné zateplenie.

Proces projektovania domu (aj jeho rekonštrukcie) si môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp. Prvé riešime základné požiadavky dispozičné a potom nasledujú tie technické. Výber stavebného materiálu, hrúbky stien, ktoré okná, dvere… tak, aby výsledné dielo bolo pri stratách tepla energeticky nenáročné a splnilo aspoň „normové“ požiadavky. Pripomenieme vám niektoré zásady, ktoré zásadným spôsobom „riešia“ spotrebu energií v rodinnom dome a musíte ich „vyriešiť“ (vy aj váš projektant) hneď na začiatku projektových prác.

Ako teda začať šetriť teplo?

Pri riešení celkového architektonického vzhľadu RD sa musíte zaoberať klimatickými pomermi lokality, kde sa stavba bude realizovať, nakoľko iné sú zimy na severe Slovenska a iné sú v okolí Komárna. Orientácia stavby podľa svetových strán a využitia slnečnej energie je z pohľadu pasívnych slnečných ziskov zásadná. Tejto zásade sa teda musí prispôsobiť aj vnútorná dispozícia domu. Obytná zóna by mala byť preto orientovaná na juh, juhovýchod a juhozápad. Nasledujú riešenia technické tj „obálka“ stavby (základy, steny, strecha…). Ona plní tepelnoizolačnú aj statickú funkciu a z tohto dôvodu sa jej skladba musí posudzovať staticky aj tepelnoizolačne. Dajú sa uplatniť všetky klasické stavebné systémy (murované či drevostavby alebo aj netradičné systémy).

Pozrite si: Termovízna kamera odhalí skoro „všetko“, diagnostika, termosnímky

Výborné tepelnoizolačné výsledky sa však dosahujú u sendvičových skladieb konštrukcií, kde sa tepelná izolácia vloží medzi exteriérovú statickú časť steny a z interiérovej časti sa tepelná izolácia taktiež prekryje (najvhodnejší je materiál s výbornou akumuláciou tepla – napríklad tehly či betónové tvárnice). Homogenita (technicky ide o jednoliatosť) obálky stavby. Túto zásadu by sme mohli definovať aj ako povinnosť vyriešiť všetky tepelné mosty na stavbe tak, aby neexistovali. Cez miesta tepelných mostov nám totiž uniká veľké množstvo tepelnej energie. Tieto „mosty“ stále podceňujeme až do doby, keď začnú plesne! Tento predpoklad je tiež v rukách remeselníkov. Ich kvalitná práca vie „vyriešiť“ aj chybné riešenia od projektantov.

Tepelná kapacita budovy (zas odborný výraz, ale ináč sa to nedá vyjadriť) je v tom, aby stavba dokázala akumulovať, a teda udržať už dodané teplo do obytného priestoru. Teplo akumulujú do svojej štruktúry stavebné konštrukcie. Masívne stavebné konštrukcie (tehla, betón, pórobetón…) majú túto vlastnosť už vo svojej materiálovej štruktúre. Troška zložitejšia je situácia u tzv. ľahkých stavebných systémoch. Patria sem drevostavby. Ak však drevostavbu projektuje zodpovedný projektant, tak „vloží“ do stavby niekoľko murovaných priečok, ktoré výrazne zlepšujú tepelnú kapacitu. Tieto riešenia sa musia podrobiť aj preskúmaniu – posúdeniu z pohľadu normou dovolených prestupov a strát tepelných energií. Je to povinné a kontrolujú to stavebné úrady pri povolení stavby!

Povinné energetické kritériá

Nová Normová a aj požiadavka zo Zákona o energetickom posudzovaní stavieb vyžaduje, že od 1.1.2016 nesmú byť straty tepla z novo projektovaného domu (aj obnovovaného teda rekonštruovaného domu)väčšie ako 40,7 – 42 kWh/(m² za rok)!!! Úspora tepla v nových RD je teda normou požadovaná vo výške až 50 %, ako tomu bolo do 1.1.2016!!! Takéto zníženie tepelných strát sa dá docieliť väčšou hrúbkou tepelných izolácií. Hoci sa do stavieb budú musieť zabudovať väčšie hrúbky tepelných izolácií a investorom sa bude zdať, že sa im stavba predraží, konečný efekt, ktorý si zatiaľ neuvedomujú, bude v nižšej „spotrebe“ platieb za kúrenie.

Je predsa rozdiel, ak zaplatíte za8 000 kWh tepla (cca 800 m³ plynu) alebo len za 4 000kWh tepla vyrobeného z plynu, čo je spotreba len cca 400 m3 za rok. Podľa odborných výpočtov pri náraste hrúbky tepelných izolácií z 5 cm na 15 cm sa zvýšia náklady na zateplenie asi o 10 %, ale taktiež sa zníži!!! spotreba energie až o spomínaných 50 %. Tento argument je ten hlavný, pri úvahách ako vyriešiť „teplúčko v dome“. Platí teda, dobre porozmýšľať, do ktorej technológie stavby RD „vraziť“ peniaze.

P. K.
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.