Teplo nesmie do podkrovia… riešenia problematiky prehrievania obytných priestorov

Pri riešení problematiky prehrievania obytných priestorov ide hlavne o čas, ktorým bránime tomu, aby sa teplo nachádzajúce sa v strešnom plášti nedokázalo presunúť do interiéru.

Zdá sa vám táto informáci veľmi náročná na pochopenie a neviete si predstaviť, ako viete tento efekt ovplyvniť? Nedivíme sa vám. Vytvoriť dokonalo „fungujúcu“ strechu nie je jednoduché. Musí odolať snehu, dažďu, vetru a aj intenzívnemu slnečnému svitu. Popisované funkcie plnia rôzne vrstvy stešného plášťa.

Ak máme podkrovie nedostatočne tepelne izolované, vzniká v zime pocit chladu a v lete počas horúcich letných mesiacov, keď sa slniečko oprie svojimi intenzívnymi lúčmi do plochy strechy, zasa potreba klimatizovať tieto priestory. Je to zapríčinené prenosom tepla z prehriatej krytiny. Konštrukcia vrchného strešného plášťa sa dopoludnia zohreje na vysoké teploty hlavne vtedy, ak použijeme čierny farebný odtieň krytiny. Tenká vrstva tepelného izolantu nedokáže zabrániť prenosu tepla z krytiny do obytného priestoru. V zime sa zas teplo, ktoré vždy stúpa nahor, veľmi ľahko „odvetrá“ do exteriéru.

Tu musíme pripomenúť hrúbky tepelných izolacií v súčasnosti odporúčaných STN. Ako štandardná hrúbka tepelných izolácií sa odporúča 30 – 40 cm hrúbka tepelného izolantu! Táto hrúbka izolácií by mala byť efektívna proti prehrievaniu v lete ale aj v zime, keď minimalizuje tepelné straty cez strešný plášť.

Realita už postavených striech je zlá

Práce pri tepelnom izolovaní podkrovia sa realizujú tak, že tepelná izolácia sa vloží na celú výšku krokvy (14 – 16 cm hrubej), na túto sa položí poistná hydroizolačná fólia, aby sa izolácia ochránila pred náhodným zavlhnutím dažďom, ktorý vietor „nafúka“ pod krytinu. Hrúbka tepelných izolácií je teda cca 16 cm, čo je z pohľadu riešenia problému (zimného aj letného) málo. Do konštrukcie sa preto pridáva druhá vrstva tepelnej izolácie. Podobne „rutinne“ sa položí aj druhá vrstva tepelnej izolácie z interiérovej strany. Použije sa krížne latovanie z lát hrubých 5 – 6 cm a hrúbka druhej vrstvy tepelnej izolácie je max. 5 – 6 cm.

Neprehliadnite:
Prečo sa vám prehrievajú obytné podkrovia?

Potom nasleduje pripevnenie parozábrany či parobrzdy a táto sa zakryje 12 mm sadrokartónom! Tepelná izolácia má hrúbku maximálne 20 – 22 cm. Dnešné normové požiadavky na tepelné izolácie sú vysoké. Z pohľadu prehrievania v lete však bude táto tenká vrstva izolácie spôsobovať vážnejšie problémy ako v zime (rieši sa to tak, že sa zvýši výkon kúrenia). Zvýšia sa prevádzkové náklady. Toto isté sa stane v lete, ak sa nainštaluje klimatizácia. Jej prevádzka bude spotrebovávať el. energiu a stúpnu prevádzkové náklady.

Správne konštrukčné riešenia v boji proti teplu

Pokiaľ máte posúdenú a navrhnutú takú skladbu strešného plášťa, že dokáže akumulovať teplotu zo slnečného svitu, ktorý prehrieva všetky vrstvy strešnej konštrukcie počas celého dňa až do večera, kedy sa vonkajšia teplota zníži a následne môže nastať proces ochladzovania krytiny a podkrytinových vrstiev, vtedy je konštrukcia strešného plášťa navrhnutá správne. Fázový posun tepla by mal byť min 12 hodín.

V prvom kroku je potrebné vyberať materiály s veľmi dobrými tepelno-izolačnými vlastnosťami (lambda) a musia mať aj vysokú mernú tepelnú kapacitu (J/kg.K). Veľká časť tepelnej energie je v prípade týchto materiálov spotrebovaná na ohrev izolačného materiálu a brzdí sa tak prechod tepla do interiéru. Materiál potom vytvára dostatočný fázový posun prechodu tepla (parameter PHI). Tepelnoizolačné, ale aj konštrukčné materiály však musia byť v takom usporiadaní, aby sa naakumulované teplo aj dobre odvetralo zo všetkých vrstiev plášťa!

Opravy sú drahé

Je faktom, že šikmá strecha je jedným z najkritickejších miest domu z hľadiska tepelných únikov. Preto by sa strešný plášť mal tepelnotechnicky posúdiť s ohľadom na obe časové obdobia, teda zimu i leto. Toto sa však nerobí. Ak však podceníte aj stavebnú náročnosť detailov inštalácie tepelnej izolácie medzi a pod krokvami, máte prakticky neriešiteľný problém! A ak sa rozhodnete chybu opraviť, tak musíte dať rozobrať celý strešný plášť zo strany interiéru, prirobiť nosnú konštrukciu pre ďaľšiu vrstvu tepelnej izolácie hrubú aspoň 16 – 20 cm, inštalovať parozábranu a nanovo inštalovať interiérové pohľadové prekrytie strešného plášťa.

Musím upozorniť na zmenšenie objemu a výšky interiérov. Cena prác bude totožná cene novej strechy! Ešte drahšie bude zateplenie inštalované nad krokvy. Rozobrať krytinu, uložiť ju tak, aby sa nezničila, odstrániť laťovanie, poistnú hydroizoláciu ….a nanovo inštalovať nosnú konštrukciu pre druhú vrstvu tepelnej izolácie. Otázka je, či unesú existujúce krokvy toto nové zaťaženie? Následne inštalovať späť poistnú hydroizoláciu , laťovanie a uložiť krytinu. Cena prác = nová strecha.

Moja rada – dajte si posúdiť tepelnotechnickú kvalitu strešného plášťa aj vtedy, ak kupujete developerský projekt RD!

Foto: Shutterstock
Ing. Pavel Kleskeň
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<