Prečo sa vám prehrievajú obytné podkrovia? Je možné podkrovia pred touto tepelnou „vlnou” ochrániť?

Romantické – netradičné riešenia obytných priestorov v podstreší (podkrovia), pod šikmými strešnými rovinami, trpia v lete vysokými teplotami. Pri hľadaní odpovede, prečo je tomu tak, je množstvo odpovedí, žiaľ „rady všeodborníkov” sú chybné a nepomôžu vyriešiť problém!

Objasníme si najprv čo sa deje na streche a v podstreší počas slnečných dní

Konštrukcia vrchného strešného plášťa (škridla či iná krytina) sa počas slnečných dní – dopoludnia zohreje na vysoké teploty (60 a viac ^oC) hlavne vtedy, ak použijeme tmavý, toľko obľúbený čierny, farebný odtieň krytiny. Teplo z tejto hydroizolačnej  konštrukcie sa prenáša do  všetkých vrstiev z ktorých je spodná časť krovu poskladaná. Tepelný  „tok” so strešného plášťa sa presunie do interiéru v určitom časovom odstupe.

Tento jav sa odborne pomenováva ako – fázový posun prechodu tepla. U šikmých striech „pokus“ vyvetrať  teplo otvorením strešných okien, keď sme prišli z práce domov, situáciu ešte zhorší. Je to spôsobené tým, že cez spodnú časť otvoreného strešného okna, teplo zo strešnej krytiny doslova „tečie“ do vnútra podkrovia. Teplý vzduch, ktorý je v styku s horúcou krytinou totiž stúpa hore, k hrebeňu strechy a tak prúdi cez otvorené strešné okno do interiéru.

Ako sa tepelne izolujú podkrovia

Na Slovensku sa až 90 % všetkých typov striech, pod ktorými sú obytné priestory, realizuje bez tepelno-technického posudzovania. Obvykle sa práce pri tepelnom izolovaní podkrovia realizujú tak, že tepelná izolácia nešpecifikovanej objemovej hmotnosti (nemáme záruku dobrej tepelnotechnickej vlastnosti v zime, ale aj neprehrievania v lete lebo sme kúpili to najlacnejšie čo v stavebninách mali). Hoci sa izolácia sa vloží na celú výšku krokvy (14 – 16 cm hrubej) a máme pocit, že je jej dosť, robíme chybu.

Pozrite si:
Kam slnko nemôže, pustí ho svetlovod

Na túto vrstvu sa položí poistná hydroizolačná fólia, žiaľ, niekedy aj difúzne uzavretá, čo má za následok skoro žiadne odvetrávanie vlhkosti z tepelnej izolácie (ak je zle realizovaná interiérová parozábrana), a táto vlhkosť znižuje jej tepelnoizolačnú účinnosť.

Odvetrávacia vzduchová medzera nad tepelnou izoláciou (vyvetranie) sa vytvorí pribitou 4 – 5 cm hrubou „kontralatou“ na vrchnej časti každej krokvy (takto sa fixuje už spomínaná poistná hydroizolačná fólia). Na tieto „kontralaty“ sa krížom pripevnia laty nesúce krytinu. V hrebeni sa každý meter – meter aj pol, položí odvetrávací kus krytiny. Zo strany interiéru sa pripevní fólia parobrzdy a táto sa obvykle prekryje jednou či dvoma vrstvami sádrokartónu. Tento „rutinný“ postup však nie je správny. Tepelnej izolácie je málo a tak sa teplo zo slnka veľmi rýchlo „presunie” do interiéru.

Princíp ktorý, vyrieši tento problém

Odolnosť voči prehrievaniu obytných priestorov v podkroví je tým vyššia, čím je vyššia celková hmota a tepelná prijímavosť (merná tepelná kapacita) celej skladby strešnej konštrukcie. Platí teda – čím vyššiu plošnú objemovú hmotnosť má celá konštrukcia, tým ťažšie a neskoršie sa teplo z exteriéru presunie do interiéru. Jednoduchšie povedané, toto teplo sa naakumuluje, čiže zadrží v materiáloch šikmej strechy. Nočný pokles teploty konštrukciu strešného plášťa ochladí a naakumulované teplo sa vyvetrá. Vetranie však musí „pracovať“ aj v priebehu dňa. Preto sa konštrukčná skladba jednotlivých vrstiev musí správne vyskladať, aby izolácia nevlhla, dokázala brániť prechodu tepla a aj v zime plnila ochranu pred mrazom.

Ing. Pavel Kleskeň
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<