Ako sa pripraviť na realizáciu zateplenia, spotreba paliva

Za teplo počas zimných mesiacov sa platí čoraz viac. V niektorých častiach Slovenska musíme kúriť až 7 mesiacov v roku. Každý majiteľ bytu či rodinného domu s rozpráva o výške platieb za spotrebu paliva z ktorého sa teplo do bývania „vyrába“. Spotreby palív, ktorými vykurujete svoje príbytky, sú najviac v pozornosti vtedy keď príde ročná vyúčtovacia faktúra od plynárov (až 80% domácností v RD vykuruje plynom).

Hľadá sa optimálne vykurovanie a v tejto debate sa zistí, že existuje aj zateplenie, ktoré znižuje straty tepla. Už sa nedebatuje či stavbu zatepliť (chvalabohu, už je to samozrejmosť) ale sa rieši problém čím a akou hrúbkou izolantu stavbu zatepliť steny, stropy či strachu. Takto tomu bolo v minulosti kedy sa zatepľovalo 5 cm, je tomu tak aj v súčasnosti už sa zatepľuje 10 -15 cm a v budúcnosti bude treba až 20 cm. Bude to čo nevidieť „štandard“, pretože je to už zavedené do legislatívnych opatrení. Podľa novelizovanej STN 73 0540-2/2012 je odporúčaný tepelnoizolačný parameter steny a stropu U steny = 0,22 W/(m².K) a u strešného plášťa U = 0,10 W/(m².K).

Pre zabezpečenie úrovne ultranízkoenergetickej výstavby bude potrebná vrstva tepelnej izolácie na stenách stavieb hrubá 140 až 180 mm v najrozšírenejšom systéme zatepľovania – kontaktnom zatepľovacom systéme (ETICS) a 340 až 410 mm v strešnom plášti šikmom aj vodorovnom.

Kedy teda „začať“

Teplo získavame spaľovaním niektorého paliva. Ak svoju pozornosť upriamite na miesto najväčšej spotreby paliva – vykurovanie, musíte vidieť následné súvislosti. Teplo do domu dodáva vykurovací systém (radiátory, podlahovka…) a zdroj tepla (kotle rôznych typov) pre tento systém. Tieto TZB zariadenia sa „dimenzujú“ podľa výšky tepelných strát cez obal stavby teda cez steny okná, dvere, strechu a stropy. Uvedené platí pre rodinné, ale aj bytové domy. Súčasný stav je taký, že rodinné domy majú rôznu tepelnotechnickú úroveň obalových plášťov.

Tento fakt je daný aj rôznou úrovňou stavebných predpisov platných v rôznych časových obdobiach, kedy boli tieto stavby zrealizované. A je to dôvod, prečo treba o výške budúcich prevádzkových nákladov rozmýšľať už od prvej chvíle, keď buď ešte len uvažujeme o investícii do (akejkoľvek) nehnuteľnosti, alebo ju už vlastníte a uvažujete o jej zateplení. Hrúbka zateplenia sa musí správne vypočítať. Len tak sa dajú znížiť tepelné straty na tú najnižšiu úroveň, ktoré vykrýva vykurovací systém a do neho prúdi tepelná energia vytvorená zhorením paliva. Ašak, nie všetci občania to chápu a tak sa zatepľuje ako príde a niekedy aj totálne zle.

Príprava na realizáciu zateplenia

Aby ste cieľ vysokých úspor dosiahli musím vám pripomenúť, že keď sa hovorí o zeteplení všeobecne sa myslia steny domu. Majú síce najväčšiu plochu ale, nielen cez ne teplo „odchádza“. Zabúda sa na stropy a strechy. O tom však bude môj ďalší článok. Keď chceme zatepliť steny čo najefektívnejšie, tak si musíte najprv zistiť, aký druh izolácie je pre váš dom najvhodnejší( rozhoduje stavebný materiál z ktorého ste steny domu postavili).

Pozrite si: „Teplúčko“ – ako ho získať v rodinnom dome a ušetriť

Prečo? Inak sa totiž správa izolácia zateplenia kde základným stavebným materiálom je tehla a inak kde základným materiálom je napr. betónový panel či konštrukcia z dreva alebo dom má kamenné steny. Iný typ izolácie je vhodnejší pre základy stavby a iný pre zateplenie stien iný pre zateplenie striech obytných podkroví.

Kam „dať“ tepelnú izoláciu

Medzi hlavné zásady pri navrhovaní hrúbky zateplenia patrí, že správne umiestnená tepelná izolácia (ide o tzv. kontaktný zatepľovací systém, ale platí to aj u odvetrávaného zatepľovacieho systému) je na vonkajšej strane plášťa, ktorý je vystavený chladu. Hrúbka tepelnej izolácie a z toho vyplývajúca tepelnotechnická účinnosť musí zabezpečiť, že teplota v žiadnom bode muriva (aj na stavebných detailoch) obvodovej konštrukcie budovy zo strany interiéru!!! neklesne pod teplotu rosného bodu (12,6 °C)!!! Nebudú sa vytvárať podmienky pre rast plesní.

Tento stav nám zaručí správne vyhotovený tepelnotechnický posudok od projektanta. Tepelná izolácia nám potom v zime zabraňuje úniku tepla smerom von a naopak; v lete zabezpečuje príjemnú klímu vo vnútri objektu, avšak len v tom prípade, ak aj stavebná realizácia bola vykonaná správne. Je potrebné zdôrazniť, že ide predovšetkým o správne zhotovenie detailov – nadpraží, ostení, atík, zateplenia balkónových dosiek… tak, aby nevznikali tepelné mosty a s tým súvisiace problémy (vlhnutie a vznik plesní).

Projekt je dôležitý

Užívateľ kvalitným projektom zateplenia získa aj „výhodu“ jednoduchšieho riešenia rokovaní o realizácii so stavbármi a dozvie sa viac aj o spomínanom probléme detailov stavby a toto mu zasa prinesie vyššiu kvalitu realizovaných prác. Aj toto je jeden z problémov, s ktorými sa stretávame pri realizácii zateplenia. Ešte jeden vážny problém. U projektov veľmi často chcete, aby boli čo najlacnejšie, takže chýbajú grafické riešenia spomínaných detailov. Remeselníci, žiaľ, 90 % je ich len zaučených a 600 licencií certifikovaných remeselníkov na celé Slovensko je strašne málo. Preto sa realizujú práce nekvalitne.

Chýbajú aj statické posudky na umiestnenie kotiev – úchytiek (hmoždiniek), a tak sa tepelnoizolačné dosky deformujú. Z pohľadu stúpajúcich hrúbok polystyrénových dosiek vzniká aj problém protipožiarnej ochrany. V projektoch chýbajú požiarne deliace pásy (hlavne u bytových domov). Najčastejšou chybou je však šetrenie na hrúbke výstužnej vrstvy na tepelnom izolante. „Baukléber“ je druhou najdrahšou položkou zatepľovacieho systému. Aby sa ušetrilo, „natiahne“ sa len 3 mm hrubá vrstva namiesto 5 mm, výstužná sieťka nie je dostatočne vtlačená do vrstvy baukléberu, a tak je nedostatočne chránená.

Vplyvom UV žiarenia môže zvetrať a ak nie je prichytená dostatočným množstvom úchytiek (hmoždiniek), celý vrchný kryt zateplenia, vrátane tenkovrstvej fasády, môže spadnúť. Aj uloženie výstužnej sieťky pri špaletách – osteniach okien je veľmi často realizované zle. Samostatnú kapitolu predstavujú zateplenia balkónov a klampiarske výrobky, o čom by bolo potrebné napísať ďalšie články.

P. K.