Plesne v našich obydliach, čo s nimi? Ako bojovať proti nim.

Až 90 % času trávime v interiéri a správny spôsob výstavby a výber vhodných stavebných materiálov dokáže vytvoriť optimálnu kvalitu tohto prostredia. Čo sa stane, ak sa toto pravidlo poruší? Do našich príbytkov sa “nasťahujú” plesne a poriadne nám strpčia život.

Čo sú to plesne?

Telo plesní, s ktorými sa stretávame u povrchových úprav stavebných konštrukcií, tvorí sieť vlákien (tzv. hýf) odborne pomenovaných ako mycélium. Mycélium sa delí na časť vzdušnú, ktorá plní úlohu reprodukčnú a na časť vegetatívnu, ktorá je priľnutá a vnorená do výživového substrátu, teda do omietky, odkiaľ si pleseň zabezpečuje prijímanie živín. Vzdušné časti plesní (pri rozmnožovaní) uvoľňujú veľké množstvo spór, ktoré sú pohybom vzduchu transportované a po zachytení sa vo vhodnom prostredí ďalej klíčia, sú základom nového organizmu.

Prejavy plesní

Z hľadiska človeka je základným prejavom prítomností spór plesní (v interiéri) charakteristický zápach, pocit vysokej vzdušnej vlhkosti a celková nepriaznivá pohoda prostredia, tzv. zatuchnutie. Vizuálny prejav je vnímaný neskôr, väčšinou ako drobné čierne bodky a škvrny na povrchovej úprave. Škodlivosť plesní v interiéroch je v prvom rade estetická, zdravotná a nasleduje aj daľšia, ktorá spočíva v tom, že hýfy – “korene” – plesní deštrukčne pôsobia na podklad svojim metabolizmom, a tak mycélium prerastá do podkladu a narúša ho v jeho štruktúre. Z pohľadu zdravotného je škodlivosť plesní v tom, že všetky druhy, rody mykromycét identifikovaných v interiéroch budov produkujú nebezpečné toxické látky – mykotoxíny, ktoré sú považované za prudké jedy. Prítomnosť plesní v interiéri stavieb je teda nežiaduca. Dôsledkom je porušenie základných hygienických kritérií stavby.

Technológie odstraňovania plesní. Ako ochránime byty?

Po zachytení mikroskopických spór na povrchoch stavebných materiáloch rastú najskôr, tzv. prvotné, menej náročné, druhy na životné podmienky. Tieto vytvárajú živnú pôdu a dostatok vlhkosti aj pre náročnejšie a trvalejšie a nebezpečnejšie druhy. Symbióza medzi jednotlivými druhmi je výskumníkmi preukázaná, preto sa obvykle na jednej odobratej vzorke identifikujú viaceré druhy plesní. Tento stav preto komplikuje cielený výber likvidačných prípravkov.

Neprehliadnite:
Plesne a mikroorganizmy na fasádach znehodnocujú ich krásu

Technológiu trvalej sanácie konštrukcií, kontaminovaných plesňami, musíme preto chápať ako komplexný systém opatrení. Pozostáva z odstránenia príčin, riešenia následkov, zabezpečenia prevencie vzniku nových plesní a zabezpečenia pravidelnej kontroly účinnosti sanačných zásahov v ďaľšom užívaní stavby. V nasledujúcich riadkoch si stručne objasníme technické úkony k trvalému odstráneniu plesní z interiérov stavby.

Diagnostika typu plesní

Jedným z prvých krokov pri riešení problémov s kontamináciou stavebných materiálov plesňami je odber biologického materiálu, laboratórna analýza a následne ich presná identifikácia. Táto poskytuje základný obraz o vážnosti celkovej situácie a je východiskom pre návrh riešenia a stratégie ďalšieho postupu. Najčastejším spôsobom odberu je ster sterilnými vatovými tampónmi. Vhodné je odobrať vzorky z miest s viditeľnou kontamináciou alebo zoškrabaním ostrou sterilnou čepeľou. Vzorky musia byť odobraté do sterilných nádob. Následne sa zanesú do labolatória. Tu je problém, do ktorého a aj cena rozboru. Preto sa z 99% výber prípravku na dezinfekciu vykoná “náhodne”.

Odstránenie príčin vlhkosti

V tejto fáze sa musí hľadať príčina vlhkosti (hovorí sa, že do stavby môže voda vnikať až 13 spôsobmi) a hľadať aj spôsob stavebnej opravy. V tomto momente sanácie by sa mal prizvať aj špecialista tepelnotechnik, aby posúdil, či je stavba riešená tak, aby nedochádzalo k jej ochladzovaniu, a teda kondenzácii vzdušnej vlhkosti na ploche.

Oprava následkov ložísk plesní

Ložiská plesní sú najčastejšie v blízkosti zvýšenej vlhkosti konkrétnej stavebnej konštrukcie. Technológií využiteľných pri znížení alebo odstránení zdrojov vlhkosti v rôznych konštrukciách stavby je, od momentu identifikácie príčiny, veľa. Počnúc realizáciou dodatočných hydroizolačných systémov spodnej stavby (ak sú plesne v pivniciach), hydroizolačných systémov zastrešenia (ak sú plesne v podkroviach), riešením tepelných mostov v stenách (plesne sú pri oknách, rohoch či stropoch) až po riešenie opráv zdravotechnických inštalácií (plesne sú v kúpelniach či blízko WC).

Stavebné zásahy trvalej ochrany konštrukcií

Skutočne účinný spôsob likvidácie plesní na stavebnej konštrukcii pozostáva zo systému kombinácií a variácií celého radu stavebných technológií, doplnkových chemických riešení, ktorý je vždy individuálnym návrhom, pretože neexistuje rovnaká príčina a neexistuje rovnaká stavebná konštrukcia. Veľmi sa osvedčujú zateplenia všetkých rizikových miest (špalety a pripojovacie špáry u okien a nadokené preklady) ale aj zmena a úprava návykov užívateľského správania.

Ako kontrolovať opravenú stavbu

Pri tejto činnosti platí pravidelná optická kontrola ložísk! Mesačne, aj častejšie. Životnosť väčšiny chemických prípravkov, ktorými vykonáme dekontaminačný zasah je odhadovaná na dobu 2 – 5 rokov (v závislosti od prostredia, v ktorom sa použijú). Vhodné je teda účinok chemickej likvidácie zopakovať v období, kedy predpokladáme možné ukončenie životnosti prípravku, o čom sa dozvieme z návodu na použitie, respektíve automaticky vykonať opakovanie dekontaminácie prípravkami, ktorými sme vydezinfikovali ložiská v tom časovom horizonte, kedy opticky kontrolujeme ložiská.

Plesne a ich zárodky – spóry – sú našimi “spoločníkmi”, a preto ich musíme vnímať a naše bývanie tomuto faktu aj pripraviť. Existuje veľa stavebných materiálov, v ktorých sú už zakomponované prípravky na “boj” proti plesniam. Vyhľadajte si ich a investujte do ich aplikácie. Vytvoríte si pomocou nich zdravé bývanie!

Redakcia
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.