Plesne a mikroorganizmy na fasádach znehodnocujú ich krásu

Stavajsnami.sk

Stavebníctvo, stavby, byty, domy a všetko o nich


StavbaZateplenie a fasádyZvislé konštrukcie

Plesne a mikroorganizmy na fasádach znehodnocujú ich krásu

Plesne na fasadach

Napadnutie povrchu fasád mikroorganizmami a plesňami je viditeľné na mnohých stavbách. Prekvapuje však, že sa objavujú aj na fasádach nedávno obnovovaných bytových domov. Prejavy mikroorganizmov sú rozmanité. Prejavom rias sú napr. plochy fasády sfarbené na zeleno. Ak sa na fasáde objavia rôzne veľké lokálne plochy čiernej alebo sivej farby, tak toto sfarbenie spôsobia vytvárajúce sa plesne. Tento fakt nás nesmie prekvapiť a nesmieme hľadať príčiny inde, iba v prírode.

Plesne na fasadach

Prirodzený kolobeh života z prírody sa  teda prejavuje aj na nových fasádach. Ako prvé sa na priehlbinkách povrchov fasád kde sa usadil jemný prach, zachytávajú baktérie. Potom nasledujú riasy, ktoré spoločne s hubami – plesňami a machmi pripravujú živnú pôdu pre nástup vyšších rastlín. Je to prirodzený kolobeh. Je všeobecne známe, že riasy sa vyskytujú na všetkých druhoch podkladu bez ohľadu na chemické vlastnosti tohto podkladu. Príkladom môže byť sklo či kovové konštrukcie, na ktorých sa riasy aj plesne dokážu rozvíjať. Základným predpokladom rastu rias a aj iných mikroorganizmov je predovšetkým pravidelný prísun živín a vlhkosti.

Riasy pre svoj život potrebujú dusík a ostatné výživné látky, ktoré sa v dostatočnom množstve nachádzajú v prachu, ktorý sa usadí na priehlbinách konečnej povrchovej úpravy fasád. Treba podotknúť, že dodnes sa výskumníkom ani výrobcom fasádnych farieb a zatepľovacích systémov nepodarilo nájsť účinný spôsob, ako preventívne chrániť ETICS (kontaktný zatepľovací systém) pred mikroorganizmami ani ako zastaviť ich rast.

Plesne na fasadach

Lokality, kde sa riasy a plesne „usadia“

Ideálnym „povrchom“ pre vznik rias je stena, orientovaná na sever alebo severozápad, zatienená stromami. Nedostatok dopadajúceho slnečného žiarenia zhoršuje teplotnú a vlhkostnú bilanciu na povrchu tejto fasády a obmedzuje sa účinok UV žiarenia, ktoré eliminuje rast mikroorganizmov na povrchu. Súčasne môže na takúto stenu pôsobiť aj zvýšené namáhanie takzvaným hnaným dažďom  ktorý poskytuje vodu potrebnú pre život. Taktiž to môžu byť steny v blízkosti vodného zdroja, kde sa „nedostane“ slnečný svit, ktorý vysuší zvýšenú vlhkosť. Môžu to byť aj fasádne steny s nevhodnou povrchovou úpravou (veľká zrnitosť), kde sa v priehlbinkách „usadia“ zárodky plesní či mikroorganizmov. Bude sa vám to zdať aj prekvapivé, ale vhodným prostredím je aj veľká hustota zelene v okolí stavby.

Riasový porast sa často objavuje aj na nezateplených budovách v kútoch, na sokloch (ostrekovanie dažďovou vodou, zatienenie kríkmi) a v blízkosti dažďových zvodov bez zaústenia do kanalizácií. A jednou z príčin rastu plesní na fasáde môže byť aj trvalý únik teplého vzduchu (ten nesie vlhkosť z interiéru) a jeho následná kondenzácia na povrchu fasády. Na vznik plesní a rias na fasáde majú vplyv aj technologické nedostatky pri realizácii zatepľovacieho systému (chybné konštrukčné detaily v mieste okenných ostení, parapetov, prestupov cez zatepľovací systém, nesprávne osadené klampiarske prvky a podobne, kde sa dažďová voda hromadí a prevlhčuje okolitú časť fasády). Jednotlivé faktory vytvárajúce ideálne podmienky na rast plesní či mikroorganizmov sa navzájom ovplyvňujú a zvyšujú intenzitu napadnutia.

Plesne na fasadach

Prečo sú plesne na „zatepľovákoch“

V súčasnosti prevládajú na slovenskom trhu zatepľovacie systémy označované aj ako ETICS. V prípade ETICS ide o kontaktné zatepľovacie systémy, kde je použitá konečná povrchová úprava tenkovrstvou omietkou rôznej zrnitosti, pod ktorou je tepelná izolácia. Prekvapením pre vás asi bude konštatovanie, že jednou z príčin vytvárania vhodných podmienok na rast plesní či rias je aj stále stúpajúca hrúbka tepelného izolantu. Jeho stúpajúcou hrúbkou sa znižuje tepelný tok z vnútra stavby, a tým pádom sa znižuje aj vonkajšia povrchová teplota fasády. Tento fakt spôsobuje znížené odparovanie vlhkosti z povrchovej úpravy a tenučká vrstva povrchu ostáva dlhšie mokrá – vytvára sa tak „živná pôda“ pre rozvoj plesní či rias.

Pozrite si: Ako sa pripraviť na realizáciu zateplenia, spotreba paliva

Merania na povrchu fasád ukazujú na ďalší fakt možného rastu týchto nežiaducich „škodcov“. Ak teplota povrchu konečnej povrchovej vrstvy „zatepľováku“ klesne pod teplotu rosného bodu okolitého vzduchu, dochádza tam ku kondenzácii exteriérových vodných pár, teda dôjde opäť k zvýšeniu vlhkosti. A tak sa znova vytvárajú optimálne podmienky k rastu. Najnižšiu odolnosť proti napadnutiu majú paronepriepustné akrylátové organické omietky. Najlepšiu odolnosť majú naopak paropriepustné disperzné omietky na silikónovej alebo silikátovej báze alebo tiež aj minerálne omietky s aplikovaným fasádnym náterom silikónovou alebo silikátovou farbou.

Plesne na fasadach

Ako opraviť napadnutú fasádu

Ochranné opatrenia aby sa plesne a riasy na fasádach netvorili je v zásade možné rozdeliť do dvoch základných kategórií.

Ako prvá je: Preventívna ochrana nového ETICS. Táto sa realizuje vhodnou kombináciou zvoleného materiálu povrchovej úpravy na tepelnej izolácii  s použitím algicídnych prostriedkov vo farbe. Vieme tak na určitý čas obmedziť jav rastu plesní. Vplyvom pôsobenia poveternostných vplyvov však  dochádza k postupnej degradácii ochranných prostriedkov a k eliminácii účinku prísad. Časový horizont je po troch až štyroch rokoch.

Plesne na fasadach

Druhá úroveň je Sanácia a dodatočná ochrana už napadnutého ETICS. Postup je nasledovný:

1. Umytie fasády tlakovou teplou vodou (max. 60 bar). Lokálne je možné čistiaci efekt tlakovej vody zlepšiť mechanicky, kefovaním a, ak sa nepodarí očistenie fasády na prvý raz, umytie zopakujte.

2. Keď po umytí fasáda vyschne, nasleduje kontrola stavu fasády, či na nej sú alebo nie sú trhliny, a zistí sa ich veľkosť.

3. a) Ak je fasáda bez trhlín, nasleduje aplikácia protiplesňového prípravku – najlepšie maliarskou štetkou do nasýtenia plochy. Po technologickej prestávke a mechanickom očistení aplikujte ešte jeden náter protiplesňového (algicídneho) náteru.

b) Trhlinky môžu byť väčšie nad 0,5 mm alebo menšie pod 0,5 mm. Odstránenie oboch typov trhlín je potrebné preto, lebo cez trhlinky môže dažďová voda a vlhkosť vnikať do podkladných vrstiev (baukléber a sieťka) náteru. Takýto dlhotrvajúci stav môže deštruovať podklad a celá fasáda stráca svoju základnú vlastnosť – vodoodpudivosť. Oprava trhlín sa realizuje stierkovaním (typ materiálu určí výrobca farby) a v prípade väčších prasklín (nad 0,5 mm) sa stierka vystuží sklotextilnou mriežkou. Po zatvrdnutí stierky sa aplikuje dvojnásobný protiplesňový náter.

4. Po vyschnutí protiplesňového náteru nasleduje penetrácia plochy špeciálnym prípravkom pred náterom fasádnou farbou (špecifikuje výrobca fasádnej farby).

5. Po vyschnutí sa obvykle realizuje (dvojnásobný – pre zvýraznenie farebného efektu) náter špeciálnou silikónovou alebo silikátovou farbou na renováciu fasád.

Plesne na fasadach

Redakcia z podkladov firiem
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<

 

Komentáre