FinancieStavba

Rozhýbe stavebníctvo po koronakríze slovenskú ekonomiku? Lepšie než jednorazová podpora sú komplexné projekty prispievajúce k ekologizácii.

Kým pred krízou sa za hlavný pilier slovenskej ekonomiky považoval automobilový priemysel, odborníci sa aktuálne zhodujú na tom, že oživeniu ekonomiky v recesii najviac pomôže stavebníctvo. To sa vo forme stavieb a budov podieľa na tvorbe hrubého fixného kapitálu v hospodárstve, vytvára diela dlhej životnosti a je významným indikátorom konjunkturálneho vývoja celej ekonomiky. Ako sektor stavebníctva ovplyvnila koronakríza a prečo nepotrebuje jednorazovú finančnú pomoc od štátu?

Koronakríza ovplyvnila činnosť 96 % stavebných spoločností, ktoré v rámci polročnej analýzy slovenského stavebníctva oslovila spoločnosť CEEC Research. Podľa jej zistení, ktoré boli publikované v máji, sa opatrenia štátu proti pandémii prejavili najviac v poklese zisku a zároveň vo zvýšených nákladoch spoločností. Stavebníctvo pritom vytvára významnú časť hrubého domáceho produktu. Podľa Ročenky slovenského stavebníctva 2019, ktorú vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, v roku 2018 bol podiel stavebníctva na tvorbe hrubého domáceho produktu na úrovni 7,8 % a odvetvie zamestnávalo približne 7,0 % z celkového počtu osôb pracujúcich v hospodárstve SR.

Neprehliadnite:
Ako požiadať o dotáciu na takmer nulový dom a na čo si dať pozor

Význam správneho naštartovania tohto piliera hospodárstva je umocnený aj tým, že stavebníctvo realizuje stavby a budovy, ktoré sú dôležitou súčasťou investícií, resp. tvorby hrubého fixného kapitálu v celom hospodárstve. Podiel stavieb a budov na tvorbe hrubého fixného kapitálu pritom dosiahol v ostatnom známom štatistickom údaji z roku 2018 44,7 % (zdroj MDaV SR). Vzhľadom na naviazanosť na odchýlky a pohyby v ekonomike je stavebníctvo zároveň indikátorom konjunkturálneho vývoja a pôsobí multiplikačne na rozvoj ďalších odvetví. Inak povedané, straty stavebných firiem spôsobené obmedzeniami pre koronakrízu sa následne prejavia aj ako straty v ďalších segmentoch hospodárstva.

Niektorí prosperovali

Spoločnosti, ktorých koncovým zákazníkom sú domácnosti a jednotlivci, negatívne vplyvy koronakrízy nezaznamenali. Ľudia ostali doma a mali priestor a čas realizovať obnovu, stavbu či rekonštrukciu svojich domov alebo záhrad. V našom segmente sme nezaznamenali výrazné negatívne zmeny, práve naopak,“ povedal Marko Szőcs zo slovenskej spoločnosti Austria Beton Werk. „Keďže rodinný dom a jeho okolie nadobudli počas koronakrízy oveľa väčší význam, pociťovali sme v období pandémie zvýšený záujem o komplexné úpravy domovov našich zákazníkov.“ Ani uzatvorenie hraníc tohto slovenského výrobcu stavebných materiálov neovplyvnilo. „Nie vo výraznej miere, keďže sa naša výroba špecializuje hlavne na lokálny slovenský trh a jeho rozvoj,“ dodal M. Szőcs z ABW.

Rozhýbe stavebníctvo po koronakríze slovenskú ekonomiku

Podobné skúsenosti so zvýšeným dopytom mala napríklad aj spoločnosť Gardeon, špecializujúca sa na produkty vylepšujúce záhrady. Pandémia našu prácu extrémne neovplyvnila. Zákaziek je stále dostatok aj vďaka tomu, že sme sa rýchlo prispôsobili situácii a spustili sme napríklad možnosť bezkontaktných obhliadok v našom výstavnom centre. Je pravda, že bolo trošku viac času na vývoj, za čo sme vďační, pretože sme tak mohli zlepšovať produkty a servis pre našich zákazníkov,“ reagovala Martina Švábiková, chief marketing officer spoločnosti Gardeon.

Nedostatočné kapacity aj meškajúce dodávky

Úplne inej situácii museli počas pandémie čeliť spoločnosti realizujúce veľké projekty alebo subdodávky technológií k stavbe potrebnej infraštruktúry. Pandémia najskôr utlmila väčšinu stavebných a výrobných aktivít, potom ich síce v prvej fáze uvoľňovania opatrení zasa naštartovala a rozbehnuté stavebné projekty pokračovali, no pre chýbajúce výrobné kapacity postupne došlo k ich spomaleniu. Firmy museli znížiť počet pracovníkov na stavbách a citeľne chýbali aj pracovné posily zo zahraničia. Podnikanie firiem bolo do značnej miery ovplyvnené uzavretím hraníc a s tým súvisiacim sťaženým pohybom osôb a tovaru. „Samozrejme, aj my sme čelili istým obmedzeniam hlavne z dôvodu uzavretia hraníc štátov, v ktorých máme výrobné závody,“ reagoval Branislav Augustín zo spoločnosti Sika Slovensko.

Naša dcérska spoločnosť, ktorá sa zameriava na dodávky energií, zaznamenala prepad príjmov. Sťažil sa pohyb našich zamestnancov na zahraničných zákazkách v Maďarsku, Francúzsku a Veľkej Británii, čo spôsobilo ich pozastavenie, resp. predĺženie dokončenia. Meškali dodávky jednotlivých zariadení a tovaru aj na zákazkách realizovaných na Slovensku, čo taktiež spôsobilo oddialenie dokončenia projektov,“ povedal zástupca generálneho riaditeľa pre obchodné záležitosti PPA CONTROLL, a. s., Ing. Erik Vicena. Napriek tomu sa tejto slovenskej spoločnosti podarilo počas krízy vďaka dlhoročnej finančnej stabilite a uvoľnenému trhovému prostrediu získať aj nové zákazky. „Tie by sme pravdepodobne za normálnych okolností nezískali,“ doplnil E. Vicena.

Štartér ekonomiky

Koronakríza stavebníctvo teda nepoložila úplne na lopatky a zároveň môže toto odvetvie pomôcť oživiť ekonomiku. Podnikatelia v stavebnom sektore by však viac než jednorazovú finančnú injekciu od štátu uvítali vyhlásenie väčšieho množstva verejných zákaziek. Podľa analýzy spoločnosti CEEC Research by si to prialo až 76 % opýtaných. Historicky patrí stavebníctvo k určitým štartérom ekonomiky, hlavne v obdobiach recesie. Stavebné a najmä infraštruktúrne projekty vždy boli a stále sú kľúčové pri udržaní ekonomiky v ťažších ekonomických časoch,“ je presvedčený aj Branislav Augustín zo spoločnosti Sika Slovensko.

Pomôcť by mohli aj finančné prostriedky, ktoré budú k dispozícii z Európskej únie. Úlohou Slovenska bude rozumne ich investovať a v maximálnej možnej miere využiť. „V tomto období je potrebné ešte viac podporiť projekty z oblasti zdravotníctva, výstavby infraštruktúry a ekologizácie výroby energií. Systémový prístup k riešeniu dôsledkov pandémie je účinnejší ako jednorazová finančná pomoc, ktorá má iba krátkodobý efekt, ale nerieši dlhodobé hľadisko. Zabezpečenie financovania veľkých projektov pomôže stabilite pracovného trhu a pri zjednodušení procesu financovania sa zrýchli kolobeh finančných prostriedkov, čo v konečnom dôsledku ovplyvní ekonomickú situáciu celej krajiny,“ uzatvára Erik Vicena z PPA CONTROLL.

Komentáre