Tajomstvá okien z plastu, ako sa rozhodnúť, plastové profily

Hamletovská otázka – ktoré „plastové okná sú najlepšie“ zaznie na každom diskusnom fóre „milión krát“. Nik z tých, čo kladú túto otázku, nedokáže presne vyšpecifikovať čo myslí pod pojmom „najlepšie“. „Kvalitu“ chceme overiť otázkami typu – kto a aké má niekto s tou alebo tou firmou dodávajúcu plastové okná, skúsenosť? Vedeli by ste povedať na takúto „špecifikáciu kvality“ okien na celý RD zodpovedať? Asi nie!

To, kde budú okná zabudované, do akého stavebného materiálu, na ktorej svetovej strane okná budú a tiež z akého okenného plastového profilu (výrobcu), z akých izolačných skiel a kovania sa okná poskladajú, väčšinou nedokáže v otázke ako sme ju vyššie popisovali, nik zadefinovať. Pritom pri voľbe správnych okien a dverí by sme práve týmto prvkom mali venovať najväčšiu pozornosť. A samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na ich správnu montáž.

Plastových profilov je veľa a veľa je aj rozdielnej kvality

Dôležitou vlastnosťou okenných plastových profilov je trieda profilu, ktorá je definovaná písmenami A, B alebo C, pričom najvyššia je trieda A. Označuje profil s hrúbkou vonkajšej, čiže viditeľnej, steny minimálne 2,8 mm (tieto sa v rohoch okien zvárajú) a s hrúbkou vnútornej, teda tej, ktorá nie je viditeľná, minimálne 2,5 mm. Profily triedy A zabezpečujú potrebnú tuhosť a trvácnosť okien. Táto trieda je odporúčaná pre naše klimatické pásmo.

Ďaľšie dve triedy sú pre teplejšie klimatické pásma a inej chemickej skladbe plastu z ktorého sa profily u ich výrobcu „tlačia“. O tejto kvalite sa v podstate nevie a ani nediskutuje. Ak by ste sa na toto opýtali dodávateľov „polských“ lacnejších okien, asi by ste sa divili ich pohľadu. Aj pre nich je táto otázka tabu.

Komorová vojna

V nedávnej minulosti prevládal názor, že pre tepelné vlastnosti okien je kľúčový počet komôr. Často sme sa mohli stretnúť s argumentom – „čím viac komôr, tým lepšie“.

Nie je to v podstate pravda. Zjednodušene môžeme rozdeliť okenné profily podľa počtu vnútorných komôr a celkovej stavebnej hĺbky profilu na: 3-komorové profily – od 58 mm do 69 mm; 5-komorové profily – od 70 mm do 79 mm; 6 a viac- komorové profily – 80 – 90 mm. Dôležitá je komora stredná, do ktorej sa vsúva oceľová výstuž pre statické spevnenie a menšie a tenšie komory sú tepelnoizolačné. Najnovšie trendy sú také , že do komôr sa vstrekujú tepelnoizolačné hmoty (nap. polyuretánová pena), ktoré zvyšujú statiku profilu a aj izolačné vlastnosti profilov. O tepelnotechnickej vlastnosti profilu hovorí údaj U_f v hodnote W/m²K. Čím je nižší tým lepšie. Bežne sú už hodnoty U_f = 0,96 W/m²K až U_f = 0,72 W/m²K u profilov so stavebnou hľbkou cca 88 mm. Hodnota U_f je teda jedna z tých veličín, ktoré určia výslednú tepelnotechnickú kvalitu okna.

Tajomstvá izolačných skiel

Pri výbere okien nesmiete zabúdať na vhodné sklo. Keďže pokrýva najväčšiu plochu okna je dôležité, aby zabezpečovalo dostatočnú izoláciu čiže, aby cez tabule skla uniklo čo najmenej tepla. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k úniku tepla a výdavky na kúrenie by výrazne zaťažili finančný rozpočet prevádzky RD. Zároveň tieto „tabule skla“ musia prepúšťať dostatok slnečného svitu a svetlo nesmú „farbiť“.

Jedným z najefektívnejších riešení je použiť izolačné sklá (dnes už 3 – sklá) vyplnené vzácnymi plynmi. Najčastejšie sa používa argón, sporadicky kryptón. Táto tenká neviditeľná vrstva plynu prepúšťa svetlo a slnečné žiarenie dnu a súčasne zabraňuje únikom tepla smerom von. O tom, že sklá by mali mať aj pokovenie – vrstvyčku, ktorá odráža určitý typ prestupu tepla by sme museli napísať vedeckú prácu. Izolačné 3 – sklá by mali mať tieto vrstvyčky dve:

Vo vnútri izolačných skiel, medzi tabuľami sa nachádza dištančný rámik, ktorý ich udržiava v potrebnej vzdialenosti. Jeho úloha je minimalizovať vznik tepelných mostov pri upevnení v plastovom profile a zabraňovať vzniku vodnej pary. Najpopulárnejším materiálom, z ktorého sa vyrábajú dištančné rámiky, je v lacnejších oknách hliník, ktorý je výborný vodič tepla. Hliníkové rámiky energetickú bilanciu okna nezlepšujú, nazývame ich aj „studené rámiky”. K „teplým rámikom” patria napr. tie, ktoré sú vyrobené z ušľachtilej ocele – vyznačujú sa viac ako päťnásobne menšou tepelnou vodivosťou a vďaka tomu zlepšujú súčiniteľ prestupu tepla celého okna U_w až o 8 %. Rámik je zodpovedný za tesnosť celého izolačného skla, preto je najvhodnejšie ak je v rohoch ohýbaný a nie zrezaný – vďaka tomu celé izolačné sklo lepšie tesní.

Skrytá sila kovania

Funkčnosť okien a aj balkónových dverí, to či sa krídlo ľahko otvára a zatvára ovplyvňuje kovanie. Kvalitné a spoľahlivé kovanie predstavuje nevyhnutný prvok v každom kvalitnom okne – zabezpečuje tesnosť, bezpečnosť a trvácnosť. V súčasnosti sa najčastejšie používa celoobvodové kovanie. Je umiestnené v celom obvode okna a rovnomerne dotláča krídlo k rámu, čo zabezpečuje správnu tesnosť celej konštrukcie. Niektorí výrobcovia navrhujú kovania s funkciou mikroventilácie, ktorá umožňuje vetrať miestnosti bez nutnosti otvárať celé okno (vhodné pre letné mesiace). V zimných je odborníkmi odporúčaný systém 5x denne otvoriť okno dokorán na 7 – 10 minút (steny nevychladnú) a v miestnosti sa vymení všetok vzduch.

Špeciálna konštrukcia kovania spĺňa požiadavky stanovených tried odolnosti voči vlámaniu, zabraňuje vypáčeniu krídla, otvoreniu či rozvŕtaniu kľučky zvonku. Pre zabezpečenie lepšej ochrany sa „hríbikové“ protikusy proti vypáčeniu montujú do každého rohu okna alebo po jeho celom obvode. V závislosti od triedy bezpečnosti, ktorú majú spĺňať, ich môže byť na jednom okennom krídle až 8 či 10.

Sklenené systémy

tak sa odborne pomenovávajú okná či výplne otvorov (okná aj veľké presklené portály, ktoré sa dajú otvoriť alebo sú aj pevné) pre vykurované budovy musia spĺňať tieto požiadavky: 1. Musia mať minimálnu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla (U_w). 2. Musia mať maximálny činiteľ svetelnej priepustnosti (tv). 3. Musia mať optimálnu priepustnosť slnečnej energie (g). 4. Musia mať optimálnu vzduchovú nepriezvučnosť (R_w). Tieto parametre by mal určiť projektant v súlade s potrebami stavebných konštrukcií a nie vy či výrobca okien.

Projektant by mal v projektovej dokumentácii predpísať veľkosť, členenie, materiálovú bázu okenných konštrukcií, hodnoty súčiniteľa prechodu tepla rámových profilov (Uf) a hodnoty súčiniteľa prechodu tepla zasklenia (U_g). Hodnotu súčiniteľa prechodu tepla celého okna daných rozmerov (U_w) môže stanoviť zo známeho vzťahu (STN EN 10077^-1). Projektant by rovnako mal riešiť detail osadenia okna do obvodového plášťa – kam okno v otvore umiestniť, čím ho staticky upevniť a ako vytvoriť hydroizolačnú a tepelnoizolačnú bariéru tohto tenučkého 8 – 10 cm spoja. Naša rada teda znie: Pýtajte sa projektanta a potom aj v obchodnej kancelárii výrobcov riešte či dokážu takto špecifikovanú “kvalitu” vyrobiť a koľko eur vás “to” bude stát. Verte len táto “cesta sa oplatí

P. K.
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.