Charizmatické drevodomy, kanadské zruby, domy z dreva

Tradičné zrubové konštrukcie z dreveného masívu sú zhotovené z masívnych zrubových obvodových a priečkových stien. U laickej verejnosti sú tieto stavby označované ako „kanadské“ zruby hoci Slovensko po stáročia tieto stavby stavalo na vidieku. Konštrukčné prvky tradičných zrubov sú z kmeňov stromov (priemer 30 – 40 cm), ktoré sú opracované remeselným spôsobom, kde sa priznáva plný tvar kmeňov stromov, alebo sú kmene upravené na trámy z dvoch, troch alebo aj štyroch strán.

Zruby a konštrukcia

Zrubovú konštrukciu spájajú a priestorovo stužujú tesárske spoje – napr. hladké spoje rohov obvodových stien či s rôzne presahujúcim a tvarovaným zhlavím. Spoje sa môžu realizovať aj pomocou vnútorných tesárskych zámkov (rybinový spoj, iné špeciálne tvary spojov) alebo vonkajších tesárskych zámkov (presahovanie zrubových prvkov za rovinu steny). Spoje priečok s obvodovými stenami sa realizujú pomocou väzby hladkej, väzieb zošikmených a pod. V súčasnosti sa najčastejšie stretávame s tzv. kanadskými zrubmi. Vyrábajú sa z ihličnatej guľatiny ktorá sa vyťaží z lesov v min. nadmorskej výšky 600 m n.m.

Najvhodnejšia je ťažba stromov v mesiacoch 11,12,1,2, kedy stromy majú najmenej vlhkosti a drevo by malo aspoň jeden rok vyschnúť. Samotná realizácia zrubových stavieb je náročná na remeselnú zručnosť pracovníkov. Pri stavbe RD možno postupovať viacerými spôsobmi. Zruby sa môžu vyrábať priamo na mieste stavby. Z guľatiny sa trámy väčšinou vyrábajú ručným náradím a vkladajú sa priamo do stavby, kde sa hneď aj preväzujú – skladajú. Medzi zruby sa vkladá horizontálne tesnenie väznej škáry. Druhá možnosť je, že sa celý zrub vyrobí a poskladá v krytej hale a potom sa jednotlivé časti prevezú a zmontujú na stavenisku.

Eliminácia zosychania dreva

Najväčší problém oboch technológií je už spomínaná prirodzená vlhkosť dreva. Aj keď sú stromy vyťažené v čase vegetačného pokoja (december – február), kmeň vo svojej bunkovej štruktúre obsahuje vodu. Táto sa po zabudovaní do stavby časom (2 – 3 roky) z kmeňov odparí a tieto zmenšia svoj objem. Dôjde k zosychaniu, a tak je možné, že stavba poklesne až 6 – 10 cm na výšku podlažia. Preto je potrebné, aby otvory pre okná a dvere boli riešené tak, aby poklesy vyvolané zosychaním nedeformovali rámy okien a dverí. Taktiež tesnenia horizontálnych škár sa musia počas prvých troch rokov pravidelne kontrolovať a doplniť.

Samostatná kapitola je zabudovanie zvislých (nosných) stĺpov, ktoré musia byť taktiež riešené s možnosťou rektifikovania kotvenia, nakoľko kmeň stromu po dĺžke menej zosychá a toto by mohlo spôsobovať problém pri tlakoch zosychania horizontálnych prvkov(trámov) a ich uloženia na stľpy. Rieši sa to masívnymi rektifikačnými skrutkami v pätách stľpov. Najdôležitejšia je ochrana celej konštrukcie proti vlhkosti zemnej (napojenie základov a stien z dreva) a dažďovej. Pre životnosť konštrukcie je teda potrebné kvalitné odizolovanie od zemnej vlhkosti – odporúča sa odsadiť stavbu minimálne 50 cm nad úroveň terénu a pod prvý „prahový“ trám vložiť minimálne 2 vrstvy kvalitných hydroizolačných lepeniek. Proti dažďovej vlhkosti je potrebné stavbu povrchovo ošetriť kvalitnými a zdraviu neškodnými nátermi, ktorých je dnes na trhu dostatok aj pre exteriér či interiér.

Tepelno izolačné požiadavky

Najdôležitejšou úlohou „zrubového“ obalu stavby sú jeho tepelnoizolačné vlastnosti. Aj keď sú zrubové konštrukcie dostatočne hrubé (až s priemerom cca 350 mm), nedosiahnu sa nimi hodnoty, ktoré by plnili odporúčania STN! Jednou z príčin tohto stavu sú netesnosti (infiltrácia) horizontálnych W škár, aj keď sa na tesnenie používajú moderné tesniace PUR peny v kombinácii s ovčou vlnou a „pamäťové“ tesniace pásky podobné tým, ktoré poznáme z montáže okien. Aby sa eliminoval tento nedostatok, je jednou z možností používanie tzv. polohranených zrubov.

V tomto prípade je teleso kmeňa stromu ohranené z 3 strán do roviny, štvrtá zostáva v prirodzenom polguľatom tvare. Rohové spoje sú rovnaké ako pri klasickom zrube. Vodorovné styky zrubov sú rovné, a tak ich tesnenie je možné vyhotoviť oveľa kvalitnejšie. Zo strany exteriéru zrub pripomína klasický konštrukčný systém. Z interiérovej strany sa zabudujú prídavné tepelnoizolačné vrstvy (aj 15 a viac cm) a tieto sa prekryjú vymurovanou prímurovkou (steny stavby sú hladké, omietnuté) alebo tzv. falošným zrubom (vytvorí sa „sendvič“) a v interiéroch pripomínajú drevenicu.

Výroba (výstavba) „kanadského“ zrubového domu

Najčastejším typom dreviny, z ktorej sú „pravé“ zrubové domy vyrábané, sú smrekové guľatiny s priemerom 280 – 380 mm. Guľatina sa po zimnej ťažbe okamžite ručne olúpe z kôry tak, aby zostala zachovaná prirodzená kresba dreva a zbiehavosť kmeňa. Následne sa v telese kmeňa vyreže tzv. pozdĺžny W čap (miesto pre tesnenie medzi kmeňmi) a tvar rohových spojov. Drevo musí vyschnúť aj viac ako jeden rok.

Takto sa eliminujú deformácie stien a priečok domu. Steny domu sa zo zrubov skladajú vo výrobni „na sucho“. V tejto fáze sa spoje zrubov domu presne skladajú (začisťujú), osadzujú a číslujú pre „ostrú“ montáž na mieste stavby. Zruby sa vyrábajú z kmeňov, ktoré majú prirodzenú vlhkosť a ktoré budú prirodzene zosychať. S týmto javom treba počítať už pri návrhu stavby. Rohové styky stien sú previazané tesárskymi spojmi, čo zabezpečuje celkovú tuhosť nosnej konštrukcie domu.

Presah jednotlivých zrubov v tomto spoji vytvára architektonický efekt, ktorým sú zrubové stavby ojedinelé. Skúsené drevárske firmy majú tieto štandardné spoje vyriešené z hľadiska statiky, ale aj teplotechniky, aby rohový spoj nebol miestom tepelného mostu. Ďalšou podmienkou je vysoká odbornosť, zručnosť a skúsenosť remeselníkov.

Ing. J. Štefko
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.