Kabát pre drevo, kto ho urobí? Drevo a ochranné nátery.

Drevo, ktoré v prirodzenom stave použijeme na stavbu, musíme ochrániť pred účinkami slnka a vlhkosti. Drevo dýcha, pretože je organický materiál a jeho bunky môžu podobne ako bunky ľudskej kože pohlcovať vlhkosť a opäť ju odovzdávať. Obdobne sa správa povrch dreva pri zásahu UV lúčov. Stmavne, ako ľudská pokožka. Aby táto schopnosť drevu ostala, mali by sme sa oň starať nátermi, ktoré sú takýmto schopnostiam dreva prispôsobené.

Pred viac ako 100 rokmi bolo bežné, že sa drevo napúšťalo prírodnými olejmi. Používal sa hlavne ľanový olej, ktorý poznáme pod názvom ľanová fermež. Fermežou sa napúšťalo takmer všetko čo bolo z dreva a bolo jedno či je to umiestnené v interiéri, alebo exteriéri.

História ochrany dreva

Po ére syntetických „hrubovrstvých“ materiálov, ktoré sme poznali ako „lodné laky“ a ktoré boli bežne používané ešte v 80 – 90 rokoch, prišli do popredia náterové hmoty na vodnej báze. Všetci sme boli nadšení, nakoľko pri aplikácii nezapáchali, ľahko sa aplikovali a výrobcovia nám v reklame sľubovali, že nimi upravené povrchy vydržia „naveky“. Preto sa vo veľkom začali ploty, altánky a iné drevené konštrukcie natierať vodou riediteľnými lakmi určenými prvotne na povrchovú úpravu drevených eurookien. Vzhľad týchto povrchov bol určitú dobu veľmi pekný. Povrchy boli hladké a pôsobili pekne. Veľkým prekvapením však bolo to, že na rozdiel od drevených okien, kde tieto nátery vydržali veľmi dlho, reakcia týchto náterov bola na plochách vystavených priamemu pôsobeniu slnka a dažďov, iná! Lak bol popraskaný.

Toto bolo spôsobené vplyvom rozmerových zmien dreveného materiálu a drevo zošedlo, lebo UV lúče poškodili lignín, základnú stavebnú zložku dreva. Na takto natretých konštrukciách (pod povrchom) dochádzalo k poškodzovaniu dreva. Povrch začal na určitých miestach černieť a ak sa prasklina neopravila drevo začalo hniť. Akákoľvek údržba takto poškodeného povrchu si vyžadovala zdĺhavú opravu. Povrch bolo treba veľmi dôkladne vybrúsiť, niektoré časti zhobľovať, či dokonca vymeniť za nové. Oprava sa teda nezaobišla bez asistencie odbornej firmy či zručného remeselníka, čo prinášalo značné finančné náklady. Ak aj naďalej používate tieto „laky“ takúto náročnú údržbu musíte robiť pravidelne každých 3 – 5 rokov. Preto je pri náteroch stavieb z dreva použiť vhodnejšie náterové hmoty.

Oleje a vosky

Ideálnymi sú pre účel ochrany dreva sú oleje alebo vosky. Oleje chránia drevo pred poveternostnými podmienkami tým najprirodzenejším spôsobom. Oleje penetrujú do podkladu, čím impregnujú póry dreva a zabraňujú tak masívnemu vnikaniu vlhkosti. Nevytvárajú lakový film, ale impregnujú drevo a tým vytvárajú prirodzený vzhľad. Povrch dreva ostáva trvalo krásny a elastický. Náter nešupinatie, nepraská a neodlupuje sa. Náter olejom vykazuje po určitom čase potrebu obnovy, ale ide o jednoduchú údržbu. Drevo znova „naolejujete“ a obnovíte tak jeho krásu. Aplikácia olejov je veľmi jednoduchá.

Pozrite si:
„Škandinávske“ zrubové domy, inšpirácia prichádza zo škandinávie

Na povrch sa nanášajú pomocou štetca, prípadne handrou. Týmto spôsobom je docielená dokonalá aplikácia a ich rovnomerný nános.. Pigmenty obsahujúce oxidy železa, ktoré sa používajú na jeho farebné tónovanie, zase zabraňujú degradácii povrchu vplyvom nežiaduceho ultrafialového žiarenia. Dôležitou súčasťou týchto materiálov sú prísady na aktívny boj proti drevokazným hubám a hmyzu.

Vosky naopak vytvárajú elastický priedušný povrch a chráni drevo zvonku. Vhodnejšie sú na interiérové zariadenia.

Základ úvah o ochrane a údržbe

Takže, keď budeme hovoriť o povrchovej úprave stavieb z dreva musíte si uvedomiť, že ochrana dreva musí byť rýchla, musí vydržať dlho a hlavne jej údržba musí byť jednoduchá, nenáročná. Ochrana dreva sa vykonáva v dvoch fázach. Prvou je ochrana pri novej inštalácii a druhou fázou je údržba. Prvotnú ochranu vykonávate na čistom povrchu dreva. Zvoliť si materiálové riešenie – vyžaduje konzultáciu u špecialistov. Materiálov je veľa, ale veľa je aj „expozícií“ konštrukcií a každá si vyžaduje špecifický materiál na ochranu. Oveľa zložitejšia je údržba už „ošetreného“ dreva.

Každý drevený povrch, ktorý je potrebné pri údržbe brúsiť, podlieha veľkému riziku, že po aplikácii ďalšej vrstvy ochrany bude farebne nerovnomerný. Niektoré povrchy, ako napríklad zrubové stavby, nie je možné brúsiť vôbec. Resp. možné to je, ale nikto túto činnosť nebude ochotný zaplatiť. Poškodenia povrchu, ktoré budú spôsobené brúsením, je potom nutné prekryť a rovnomernosť farebnosti nedosiahnete. Musíte použiť tmavší odtieň a to na celú stavbu! Toto sú úskalia „ochrany“ drevených stavieb.

Novodobé riešenia

Ak siahnete po novodobých lazúrach na drevo narazíte na rozhodnutie tenkovrstvová alebo laková (hrubovrstvová) lazúra.

Lazúra na drevo je náterová hmota, ktorá úplne nekryje (zanecháva viditeľné leokruhy dreva), ale na druhú stranu nie je ani úplne priehľadná. Tým sa líši od laku, ktorý je transparentný. Keď lazúrou napríklad pretrieme už natretý drevený výrobok, zmeníme tým jeho farebný odtieň a ďalšie charakteristiky, najmä ak použijeme viac vrstiev. Od toho je odvodená činnosť zvaná lazúrovanie.

Lazúrovať možno aj čisté drevo – dáme mu tým iný nádych a zároveň ho ochránime pred vonkajšími vplyvmi. Rozdiel medzi tenkovrstvovou a lakovou lazúrou spoznáte tak, že tenkovrstvová sa vpíja hlbšie do dreva a nezanecháva na povrchu silnú vrstvu laku.

Kvapkový test:
Spravte si jednoduchý test s kvapkou vody. Na drevo kvapneme striekačkou, kvapátkom alebo len tak z pohára kvapku vody a v prípade, ak voda do dreva vsiakne príliš rýchlo (cca 30 sek), to je ten moment, kedy potrebujete náter obnoviť. Ak kvapka ostáva na povrchu, náter je v poriadku a obnovenie náteru ešte nie je potrebné.

Redakcia
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.