Mám zasypaný dom, krtkov dom – Hobití dom

Dnes sa u určitej skupiny obyvateľstva prejavuje viac ekologického zmýšľania ako je u nás ostatných a tak si postavia dom prekrytý zeminou. Nie však dom so „zelenou strechou,“ ale dom skutočne zasypaný vrstvou zeminy. Otázka je, či je Krtkov dom „úlet“ alebo?!

Nie, tento typ bývania už „overovali v Amerike v 20 – 30 rokoch minulého storočia. Potom sa však rozvoj stavebníctva orientoval smerom k „silikátom“ a tak zelená architektúra musela ustúpiť. Dnes keď je každodennou témou životné prostredie, tak tieto riešenia sú aktuálne a ukazujú aj iné výhody takejto životnej filozofie. Na Slovensku je v prípade takéhoto bývania priekopníkom, architekt Martin Pribila. Redakcia už v roku 2015 predstavila prvý „pokus“ o spojenie zdravého bývania s touto netradičnou stavebnou technológiou.

Na Slovensku je však zatiaľ iba 8 zelených „krtkových domov“. Firma, ktorú vedie Martin Pribila, za ostatný rok zhotovila už 20 projektov pre ďalších záujemcov. Takéto trendy výstavby však nikdy nedosiahnu „masovú“ produkciu bývania. Sú však ukážkou, že aj takto je možné žiť bez obmedzení, s vysokou dávkou komfortu bývania. Dnes teda fotografiami,ktorými ilustrujeme tento príspevok, predstavíme dva takéto domy.

Krtkov dom – Základný princíp

Skôr, než priblížime základnú konštrukčnú skladbu takýchto „zelených“ rodinných domov, musíme záujemcom vysvetliť a priznať, že z pohľadu realizácie stavebných prác, ide o oveľa náročnejšie stavby, ako sú štandardné domy. Nakoľko ide o stavby zelenej architektúry, použité materiály závisia od dvoch zásadných bodov. Prvým je miesto stavby a dostupnosť stavebných materiálov v mieste stavby a jej blízkom okolí. V princípe ide o správnu kombináciu „silikátového“ konštrukčného systému, ktorý rieši statické princípy a prírodných materiálov, ktoré budú „zjemňovať“ či zvýrazňovať zelenú stopu architektonického riešenia.

Základom je zmýšľanie záujemcu, ktorý musí byť s touto „filozofiou“ stavby a jej následného užívania vnútorne stotožnený. Potom sa musí nájsť vhodná lokalita (takýto dom nikdy nemôže byť súčasťou developersky predávaných pozemkov). Vždy ide o hranicu medzi extravilánom a intravilánom či samotu a toto územie sa musí určitý čas pozorovať. Ako sa mení v priebehu roka, mesiaca, dňa a je aj potrebné zistiť, či okolie „príjme“ takýto typ stavby. Musí sa vyriešiť aj požadovaný užívateľský komfort, možnosť pripojenia sa k zdrojom energií, atď… Až potom sa môže projektovať.

Začiatky projektových prác

Celá filozofia domu chráneného zemou spočíva v tom, že využijeme to, čo zem ponúka. Krtkov dom krytý zemou splynie s okolím a jeho čelná strana, kde bývajú obytné miestnosti je jedinou viditeľnou časťou. Krtkov dom je nenápadný (akoby to bol len prirodzený kopec). Po stavbe neuberá zo zelenej plochy pozemku a zeleň podporuje tvorbu kyslíka. Pri začiatkoch projektovania sa musí projektant vysporiadať s nasledovnými otázkami: Vyhovuje orientácia pozemku plánovanému typu stavby? Aký bude statický systém takéhoto bývania?

Zaujímavé:
Škridla, čo vyrobí elektrinu, Terran GENERON

Z čoho sa dá takýto dom postaviť? Ako bude vykurovaný? Čím budeme v dome kúriť? Ako bude dom v lete chladený? Je možné takýto dom postaviť na rovine? Ako je dom tepelne izolovaný? Nie je v dome málo vzduchu? Ako vyriešiť, aby dom bol dlhé roky suchý? Ako s vodou, elektrikou…? Čo povie banka pri hypotéke na takýto dom? No a nakoniec hlavná otázka nie je to to riešenie finančne náročnejšie ako normálne bývanie?

Konštrukčné riešenia

Dom je vždy staticky tvorený ako „silikátová“ škrupina, aby bol čo najstabilnejší. Potrebu 100-ročnej životnosti „statickej škrupiny“ stavby zrealizujeme z masívneho železobetónu. Jeho zásadným kladom je vysoká pevnosť. Táto vlastnosť umožňuje stavať štíhle (subtílne) konštrukcie a získať veľké svetlé šírky miestností. Zároveň dáva možnosť stavať stavby takmer bez obmedzenia tvaru. Potrebu tepelného zaizolovania základovej dosky a drenáže odvodňujúcej podlahy pod domom (musí sa vždy zrealizovať!) rieši penové sklo či liaporový násyp z granúl (Liapor je vypálený íl) v potrebnej hrúbke. Hydroizolácia škrupiny je nevyhnutnou požiadavkou so 100%nou kvalitou. Rieši sa ako „zelená“ bentonitová izolácia. (Bentonit zjednodušene je to íl špecifického zloženia. Ťaží sa aj na Slovensku.) Tento prírodný materiál v styku s vodou napučí a utesní tak priestor okolia škrupiny.

Pre vyznávačov silikátového inžinierstva je k dispozícii kryštalická hydroizolácia do betónu (Xypex), ktorá rovnako utesní betón. Takáto izolácia potom vydrží rovnako dlho ako betón samotný. Stropy v dome sú riešené ako kombinácia drevených stropov s betónovou škrupinou. Okná sú riešené na čelných plochách fasád s orientáciou na južnú stranu. Slnko v našich zemepisných šírkach máme z juhu. Podľa normy musíte mať v dome plochu okien minimálne 10 % z podlahovej plochy. Orientácia domu prevažne na južnú stranu je teda výhodou. Zvyšuje sa množstvo svetla a prijatého tepla. Preto okno orientované na južnú stranu má n násobný zisk svetla, ako rovnaké okno orientované inak. Izolačné trojsklá sú samozrejmosť. Osvetlenie technických miestností (obvykle sú v zadných častiach domu) sa dá riešiť aj svetlovodami cez zásyp domu.

Vetranie a chladenie

Vetranie pasívnych domov (obálka „krtkodomu“musí byť vzduchotesná) je vždy potrebné riešiť ako nútené vetranie, mala by teda byť rekuperácia vzduchu v zimných mesiacoch. Priamym vetraním odchádza až 30 % tepla. Krtkodom je síce vzduchotesný, ale vetranie je riešené inak. Zelená architektúra netrvá na dome – konzerve. Chladný vzduch sa počas vetrania oknami(okná sú otváravé), dostane do domu. Vďaka masívnej akumulácii tepla v stenách domu a krátkemu intenzívnemu vetraniu po dobu max. 15 min. je tento čerstvý vzduch hneď ohriaty na teplotu interiéru. Netreba teda rekuperáciu. Rekuperáciu do Krtkodomov sa však odporúča, z dôvodu väčšieho komfortu, pri vetraní. Aby sa obyvatelia nemuseli vôbec starať o dostatok čerstvého vzduchu.

Vykurovanie

Je potrebné povedať, že viditeľná fasáda orientovaná vždy na juh má tepelné straty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú potrebu tepla. Fasáda sa dá však dokonale zatepliť napríklad sendvičovou skladbou viditeľnej fasády. Zemina na dome, za domom a pod domom (to je vlastne tepelná izolácia) výrazne pozitívne ovplyvňuje spotrebu tepla v dome lebo až 3 strany domu sú ochránené proti zimným teplotám. Merania ukázali, že miestnosti bez kúrenia, nikdy nemali nižšiu teplotu ako 10 ^oC. Takže kúrenie musí riešiť teplotu od 10 ^oC na 22 ^oC. Z toho vyplýva ďalšia úspora energií a aj vstupných investícií na zakúpenie vykurovacích systémov. Stačia určité plochy el. podlahového vykurovania (kúpeľňa, plocha pri kuchynskej linke či vstupné zádverie…). Dom je vlastne pasívny a tak pomáha aj prevádzka domu (žehlenie, televízor…). Aby dom bol sebestačný vždy sa rieši aj záloha a tou býva kozub či kachľová pec.

Podľa rozprávania architekta Martina Pribilu
zapísal a text upravil: Ing. Pavel Kleskeň
www.krtkodom.sk

Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.