O stále chybnej montáži okien a dverí, predstavíme vám správnu montáž systémovými riešeniami

Riešenie problému sa volá – správna montáž systémovými riešeniami. Pripojenie okien a dverí do stavby je najnamáhanejšia konštrukcia každej výplne otvoru stavby (tak sa odborne pomenovávajú okná a dvere). Pripojenie má len malú šírku (8 – 10 cm) a požiadavky, či už statické alebo aj tepelnoizolačné, a hlavne požiadavky na vodotesnosť sú na túto tenučkú konštrukciu veľmi, veľmi vysoké.

Na zhotovenie tohto spojenia sa používajú rôzne materiály a spôsoby ich „ukladania“ do tejto 8 – 10 cm medzery. Tepelnoizolačné, hydroizolačné a zvukovo izolačné vlastnosti tesniacich materiálov použitých pri spojení rámu okna a stavebnej konštrukcie by mali mať minimálne rovnaké fyzikálne parametre, ako dosahuje samotné okno, aby spoj nebol miestom strát tepla a nesprávnych hydroizolačných vlastností. Žiaľ, táto požiadavka sa skoro u všetkých stavieb podceňuje, pretože sa používajú nevhodné montážne technológie. Stále prevládajú montáže na „penu“. Prečo? Pre „hľadanie“ najnižšej ceny za zhotovenie spojenia!

V čom je chyba

Investor a aj montážne spoločnosti či remeselníci, ktorí vykonajú túto nesprávnu montáž, si musia uvedomiť, že tepelné mosty okolo rámu konštrukcie okna majú zásadný vplyv na povrchové teploty okien a pripojovaných stavebných konštrukcií. Tieto „mosty“ taktiež znižujú teplotu stavebnej konštrukcie zo strany interiéru a môžu spôsobovať vážne poruchy na povrchu (aj vo vnútri) stavebnej konštrukcie (plesne) s následným dopadom na kvalitu vnútornej klímy obytného priestoru. Správnu montáž definuje: STN 73 3133 a STN 73 3134: 2014 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie.

Montážna norma je platná od 1.2.2014 a reálny stav na stavbách je aj dnes, keď píšeme rok 2019, katastrofou.

Zrozumiteľne o teórii spojenia

Požiadavky na spojenie rámu okna a stavebnej konštrukcie je možné zhrnúť do týchto funkčných požiadaviek:
1. ochrana vnútorných priestorov pred nepriaznivými účinkami počasia (dážď, vietor, chlad, estetika, atď.), teda ide o hydroizolačné vlastnosti spoja,
2. zníženie únikov tepla a vytvorenie podmienok pri vytváraní tepelnej pohody vnútorných priestorov,
3. ochrana vnútorných priestorov pred nadmerným hlukom z ulice; tu sa riešia akustické vlastnosti spojenia,
4. dokonalé tepelnoizolačné spolupôsobenie oboch konštrukcií (steny a nového okna) do jednotného funkčného celku tepelného obalu stavby – tu sa rieši problém zateplenia plášťa stavby ako celku.

Neprehliadnite:
Norma „hovorí“ – montáž okien iba „na pásky“!
Úspora tepla pri správnej montáži okien.

Pre použité materiály a technológie realizácie prác pri montáži nových okien vyplýva požiadavka, že kľúčovým faktorom pri získaní deklarovaných tepelnoizolačných vlastností okien a dverí (tieto si výrobca dáva overovať v skúšobných ústavoch) je teda výber tesniacich materiálov, ktoré použijeme v pripojovacej škáre okna či dverí. Nasleduje ich správna montáž do týchto pripojovacích miest, ktorá je rozhodujúca pre elimináciu líniových tepelných mostov. Musíme mať na zreteli, že ide o dlhý „tepelný most“, veď napríklad u okna 1 m x 1 m je dĺžka pripojovacej škáry 4 m.

Prvé sa rieši mechanické ukotvenie okna

Základnou východiskovou „pozíciou“ pochopenia správnej montáže je uvedomenie si skladby pripojovacej škáry okenného otvoru. Prvá úloha je statická funkcia – „uchytenie“ okna do konštrukcie a druhá a tretia funkcia je hydroizolačná a tepelnoizolačná.
Pre „uchytenie“ – pripevnenie okenného rámu do muriva sa z pohľadu splnenia statickej požiadavky používajú rôzne kotviace prvky. Rozlišujeme 2 typy kotvenia okenného rámu do stavebnej konštrukcie:
1. skrutkou (priamo cez rám) upevníme rám do stavebného materiálu tvoriaceho otvor,
2. použijeme rôzne tvarované kotviace plechy a konzoly, ktoré sú pripevnené na rám okennej konštrukcie a následne sú priskrutkované do stavebnej konštrukcie.

Každá technológia ukotvenia má svoje výhody aj nevýhody a ich použitie je „len“ na ľubovôli montážnika, a to na základe pozitívnych či negatívnych skúseností s tou ktorou metódou, ktoré vyskúšal v praxi. Spôsobom výberu prvku kotvenia výrobku do stavby sa v podstate nezaoberá projektant, ale ani stavebný dozor. Odporúčania pre montážnikov dávajú výrobcovia okien alebo výrobcovia kotviacich skrutiek či úchytiek („hmoždiniek“) a konzol.

Druhá funkcia – tepelnotechnická

Už v úvode sme popisovali, aby tepelnoizolačné, zvukovo izolačné a hydroizolačné vlastnosti tesniacich materiálov použitých pri spojení rámu okna a stavebnej konštrukcie mali minimálne rovnaké parametre ako samotné okno. Túto zásadu predpisuje aj spomínaná norma STN 733134. Aké sú technológie pripojenia? Najčastejšie ide o PUR penu. PUR pena je výborným tepelným aj zvukovým izolantom, avšak, iba suchá izolácia dokáže dlhodobo zabezpečiť tepelnú pohodu! Vlhká či až mokrá izolácia sa ihneď zmení na tepelný vodič! Skúsenosti z praxe dokazujú, že iba s PUR penou sa požiadavky jednoducho splniť nedajú.

Chyby „klasickej“ montáže

Hneď musíme poznamenať, že montáž lacnou technológia „na PUR penu“, ktorá je obvyklá, je veľmi nesprávna. O čo ide? Okno je mechanicky ukotvené, škára po obvode rámu je zapenená polyuretánovou penou, ktorá je prekrytá vrstvou omietky (z interiéru). Vnútorná omietka presahuje na rám okna maximálne 1 – 2 cm a časom (jeden dva roky) sa odlúpne z rámu okna. Vznikne medzera 1 – 2 mm. Vznikol most pre vnikanie interiérovej vlhkosti (interiérový vzduch ju vždy obsahuje) do pripojovacej škáry.

Zo strany exteriéru sa po obvode rámu okna vlepí – baukléberom 2 – 3 cm zatepľovacieho materiálu. Pri takto osadenom okne omietka v styku s rámom okna časom popraská a okolo celého obvodu okna tiež vznikne 1 – 2 mm škára. Cez ňu potom začne z exteriéru vnikať vlhkosť, nakoľko aj tenkovrstvá exteriérová omietka sa časom od rámu okna odlúpne. Vnikajúce vodné pary (vzduch ich vždy obsahuje) vlhčia, čiže degradujú samotnú montážnu penu z oboch strán a po určitom čase sa na vnútorných osteniach objavuje vlhká a pri dlhšom pôsobení vlhkosti až zaplesnivelá omietka.

Ešte horšia je situácia v mieste osadenia parapetných dosiek. Vonkajší aj vnútorný parapet sa obvykle „prilepí“ PUR penou. Či sa pena dostala do všetkých otvorov a štrbín, pod a vedľa montážneho profilu, ktorý je na spodnom – parapetnom ráme okna, nekontroluje nik. Murár odreže prebytočnú penu, „vyspraví“ vonkajšiu škáru a spolieha, že pri zateplení sa tento líniový tepelný most „zateplí“! Obdobne sa „ošetruje“ aj pena z vnútornej strany – vyspraví „ju“ vnútorná omietka. Pena sa pretrie jemným štukom a – hotovo. Koľko tepelných mostov zostalo (pena sa nedostatočne „roztiekla“) v mieste parapetu, nevieme, a to je chyba.

Čo sa deje v pripojovacej škáre z PUR peny

V tejto (len 8 – 10 cm širokej) „konštrukcii“ platia fyzikálne javy! Vodné pary sa v škáre hromadia a koncentruje sa tu vlhkosť. Spoj je v zime neustále ochladzovaný a keď jeho teplota klesne k 12,7 °C (tzv. rosný bod), vlhkosť v PUR pene skondenzuje. Porucha spojovacej škáry spočíva v tom, že PUR pena týmto vlhnutím stráca funkčnosť (pri 5 % vlhkosti sa jej tepelnoizolačné vlastnosti znížia o 50 %). Skondenzovaná voda prevlhčí omietky ostení (špalety) niekedy až tak, že (v tom najkritickejšom prípade) sa objaví na parapetnej doske. Degradácia spoja pokračuje. Vodou a pôsobením kyslíka pena oxiduje (zhnedne a začína sa drobiť), až sa napokon odtrhne od muriva. Nesprávnou montážou vytvorili montážnici svojou neodbornou a neprecíznou prácou dokonale fungujúci tepelný most!

Riešenia? Montáž v systéme I3

Ako už bolo vyššie spomenuté, nesprávna montáž okien a dverí má za následok vznik plesní, tepelných mostov a, samozrejme, aj s tým spojené zníženie komfortu užívania samotného výrobku – okna či dverí, pretože sa musí riešiť vznik plesní v osteniach. Je to úloha pre projektanta, ale aj pre montážnikov, aby poznali „ako na to“.

Projektant by mal riešiť aj všetky stavebné detaily súvisiace s osadením okna v stavebnom otvore s ohľadom na to, do akej stavebnej konštrukcie okno montuje a kam – do ktorej roviny stavebného otvoru okno vkladá. Norma o správnej montáži okien odporúča montáž „na pásky“. V norme sa píše, že jediné správne riešenie pripojovacej škáry je montáž s fóliami (interiér + exteriér), medzi ktorými je inštalovaná tepelnoizolačná tesniaca pena. Platná norma STN 733134 jasne popisuje, že pripojovaciu škáru je potrebné rozdeľovať vždy do 3 funkčných rovín: parotesnú, tepelne a zvukovo izolačnú a paropriepustnú.

Pre tieto funkcie existuje dostatok systémových riešení pások a špeciálnych nízko expanzívnych pien, aby sa pripevnenie okien vyhotovilo správne. Alternatívnym riešením sú aj tzv. riešenia na komprimačné pásky. Tieto sa na rám okna nalepia tak ako pásky, avšak po určitom čase sa rozvinú ako purpena a utesnia montážnu škáru. Je pravda, že takáto montáž je drahšia, avšak jej prínos je taký, že spoj ostáva trvalo suchý, a teda je dlhodobo funkčný.

Predsadená montáž – najvyšší „level“ montáží okien

Na rozdiel od tradičnej montáže okien do 1/3 stavebného otvoru sa pri predsadenej montáži montujú okná pred stavebný otvor do roviny tepelnej izolácie. Tým sa dosiahne posun izotermy rosného bodu mimo plochu okna a eliminujú sa tepelné mosty. Cieľom predsadenej montáže okien je teda úspora energií na vykurovanie a chladenie budov a súčasne zamedzenie vzniku nežiaducich javov, ako sú tvorba kondenzátu a plesní v zimných mesiacoch, pretože rám okna je tepelne izolovaný zatepľovacím systémom. Pri nízkoenergetických resp. pasívnych stavbách je predsadená montáž okien nevyhnutná.

Redakcia
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<