Veľká noc a jej sprevádzajúce tradície a zvyky

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách, sa tento sviatok spája s bohatými tradíciami a zvykmi, ktoré sú dedičstvom kultúrnej histórie krajiny.

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách, sa tento sviatok spája s bohatými tradíciami a zvykmi, ktoré sú dedičstvom kultúrnej histórie krajiny.

Tradície na Slovensku

Slovenské veľkonočné tradície sú pestrofarebným spletencom náboženských a pohanských prvkov. Prípravy na Veľkú noc začínajú už na Kvetnú nedeľu, kedy si veriaci nosia do kostolov zväzky zelených rastlín, ktoré sú požehnané a doma slúžia ako ochranný symbol ako napríklad rozvinuté rakytové prúty bahniatka či jahňady.

Veľký týždeň, ktorý vyvrcholí Veľkou nocou, je plný liturgických obradov. Na Zelený štvrtok sa konajú omše na pamiatku Poslednej večere a na Veľký piatok, keď sa pripomína Ježišovo ukrižovanie, panuje v kostoloch ticho a zbožnosť. Počas Bielej soboty si veriaci dávajú požehnať najčastejšie také jedlá, ktoré v čase pôstu nekonzumovali ako: klobásky, údené mäso, vajíčka, šunku alebo pasku čo je obdoba vianočky.

Najveselší je Veľkonočný pondelok, ktorý na Slovensku sprevádza jedinečný zvyk – polievačka. Muži a chlapci chodia po domoch a polievajú ženy a dievčatá vodou, čo má symbolizovať mladosť a krásu. V minulosti sa používala čistá studničná voda, dnes je to často len symbolická polievačka parfumom.

Spolu s oblievaním ide aj šibačka, kedy sa ženy šibajú farebnými pletenými korbáčmi. Za toto „mučenie“ dostávajú chlapci odmeňovaní vajíčkami, alkoholom, peniazmi alebo sladkosťami.

Video návod ako si upliesť korbáč

Veľkonočná výzdoba

Pri výzdobe domov na Veľkú noc dominujú symboly jarnej obnovy a nového života. Medzi najpopulárnejšie patria farebne zdobené veľkonočné vajíčka, ktoré majú rôzne regionálne štýly a techniky zdobenia, ako napríklad vykrajovanie, maľovanie či batikovanie. Vajíčka sú často umiestňované v nádherne aranžovaných kyticiach alebo vence z čerstvých jarabín a zelených rastlín.

Nemôžu chýbať ani veľkonočné kraslice, ktoré sú ručne maľované a slúžia ako dekorácia alebo darček. Výzdoba zahŕňa aj figúrky zajačikov, kurčiatok a baránkov, ktoré sú často vyrobené z čokolády alebo marcipánu a sú obľúbenou súčasťou veľkonočného pečiva.

Veľkonočné vajíčka a zajačiky sú dve z najznámejších symbolov spojených s Veľkou nocou a každý z nich má svoje vlastné významy a históriu.

Veľkonočné vajíčka

Vajíčko je odpradávna symbolom nového života a vzkriesenia. V kontexte Veľkej noci symbolizuje vajíčko práve zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a nádej, ktorá z tohto udalosti vyplýva. V kresťanskej tradícii bola táto symbolika prijatá a posvätená, čím sa vajíčka stali neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných osláv.

Pôvod zdobených vajíčok siaha do predkresťanských čias, keď boli darované na jar ako symboly plodnosti a obnovy po zime. S nástupom kresťanstva sa zvyk zdobiť vajíčka pretransformoval a začal sa spájať s Veľkou nocou. Vajíčka sa často zdobili červenou farbou, ktorá symbolizovala Kristovu krv, preliatu pri ukrižovaní. Postupom času sa však objavilo množstvo techník a štýlov zdobenia, vrátane vykrajovania, maľovania, batikovania alebo voskovania.

Veľkonočný zajačik

Zajačik je zase symbolom plodnosti a nového života, čo sú atribúty tradične spojené s jarou a obdobím Veľkej noci. Zajačik má svoje korene v germánskej mytológii a je spojený s bohyňou jari a plodnosti Eostre (alebo Ostara), od ktorej je odvodené aj anglické slovo pre Veľkú noc – Easter. Podľa legendy táto bohyňa zmenila vtáka, ktorý ju miloval, na zajačika. Aj keď bol zajačik, stále si zachoval schopnosť znášať farebné vajíčka, ktoré potom rozdával deťom.

Zvyky na Veľkú noc

Okrem šibačky a polievania majú Slováci aj ďalšie zvyky. Jedným z nich je pečenie veľkonočného chlebíčka – Paska, ktorý je bohatý na vajcia a maslo a symbolizuje Kristovo telo. Na veľkonočný stôl patrí aj údené mäso, najmä šunka, chren a veľkonočná nátierka, ktorá sa najčastejšie konzumuje na čerstvom pečive.

V nedeľu sa koná veľkonočná omša, nazývaná aj rezurekcia, ktorá oslavuje vzkriesenie Ježiša. Po nej nasleduje rodinné posedenie, kde sa zúčastnení delia o pripravené pokrmy a užívajú si sviatočnú pohodu.

Veľká noc na Slovensku je teda časom oslavy života, zjednotenia s rodinou a priateľmi a zachovávania bohatých tradícií, ktoré sú pre nás Slovákov hrdosťou a súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

Galéria

Foto: Shutterstock, Freepik
Text: Redakcia

>> Vhodné veľkonočné dekorácie
nájdete TU <<