Ako architekt „kreslil“ pre „vozičkára“

Táto „návšteva“ poskytuje inšpiratívny príklad, ako sa dá moderná architektúra neveľkých objektov kultivovane prepojiť s architektúrou masívnej bytovej zástavby z minulého storočia. Chce to však, aby všetci traja účastníci výstavby boli troška vizionári, troška perfekcionisti, ale hlavne ľudia…

Bezbariérový „ofis“ je novostavbou kancelárie pre telesne postihnutú osobu. Tá vznikla na mieste dlhodobo nefunkčného skladu zemného plynu (jej dvojča je na staršej snímke a stojí dodnes). Kedysi slúžiaceho vežovému bytovému domu v susedstve. Pôvodná úvaha o rekonštrukcii sa ukázala ako nereálna pre zlú statiku pôvodného objektu. A tak pri rokovaniach na „úrade“ (všetka česť ľudskému prístupu úradníkov!) sa podarilo schváliť vizionársku predstavu architekta, ktorá neuveriteľne zapadla do priestoru, ale hlavne ho „poľudštila“. Stavba je ukážkovým príkladom, ako sa „to“ dá, keď všetci chcú!

Charakteristika územia a urbanistické riešenie

Stavba sa nachádza v širšom mestskom centre Zvolena, v urbanistickom priestore sídliska tvoreného solitérnymi viacpodlažnými hmotami obytných domov – vežiakov. V blízkosti areálu základnej školy a susedného obchodného domu. Limity pre umiestnenie stavby boli dané stiesnenosťou parcely, kde na jednej strane je vežiak, na druhej – severnej je polyfunkcia, východ a západ ohraničujú mestské komunikácie.

Neprehliadnite: Nebezpečný plyn, ktorý ročne usmrtí 150 obyvateľov a my ho podceňujeme

Pozemok tak tvorí „zelený“ ostrov medzi domami. Tvarovo ide o jednoduchú prízemnú stavbu s nevyhnutným zázemím s vonkajším rozmerom cca 7 x 6,5 x 3,3 m. Snahou bolo aspoň jednou fasádou stavbu zalícovať so stavebnou čiarou naznačenou trojicou panelákov a udržať zrejmú ortogonalitu (pravouhlosť) okolitej urbanistickej štruktúry. Objekt je tak, akoby ležiaci „maličký vežiačik“, v zeleni okolia blízkych väčších „bratov“.

Architektonické riešenie

Objekt svojou hmotou nemôže konkurovať svojmu okoliu, ktorému z tohto hľadiska nevytvára rovnocenného partnera. Práve tento fakt, uvedomenie si mierky, je využitý v architektúre objektu, ktorá sa nesnaží o dominanciu v priestore zeleného okolia bytového domu, ale naznačuje svoju dočasnejšiu – efemerálnu úlohu. Stavba má pôsobiť odľahčene, je chápaná a riešená ani nie ako stavebný objekt, ale skôr ako objekt mestského mobiliáru – „komoda“, voľne a náhodne položená v mestskom parteri, nevtieravo formujúca doteraz anonymné prostredie obytných vnútroblokov.

Dispozičné riešenie

Dispozícia objektu už v základe myšlienky zrealizovať bezbariérový „ofis“ pre mladého človeka sa konštituovala ako otvorená bez množstva masívnych priečok a zložitého pohybu. Prevádzka objektu vychádza z funkcie – je jednoduchá v snahe o maximálnu funkčnosť. Samotný kancelársky priestor lemujú zo severnej strany „bunky“ ľahko prístupných podružných priestorov – WC, kuchynka a zádverie – oddelených dvojicami posuvných transparentných stien. Vstup do „ofisu“ je zo západu, kde sú v súčasnosti prijateľnejšie podmienky pre pohyb osoby na invalidnom vozíku z pohľadu napojenia na verený priestor a komunikáciu s chodníkom.

Stavebné riešenie

Stavebné riešenie podporuje filozofiu návrhu. Stavebná realizácia a statika objektu boli navrhnuté ako maximálne jednoduché, ľahko realizovateľné svojpomocou realizácie hrubej stavby, s poddodávateľskými vstupmi pri finalizácii stavby.

Dôležitým faktorom pri návrhu a výbere stavebných materiálov bola snaha znížiť riziko vandalizmu na minimum. Preto boli na úpravu vonkajších stien zvolené „plechové“ zateplené fasády a veľké presklené časti západnej steny majú bezpečnostné izolačné trojsklá. Aby sa zabránilo letnému prehrievaniu objektu, ktorý je vykurovaný elektrickým podlahovým vykurovaním, tak je táto sklenená „stena“ tienená žalúziami.

Vnútorná vybavenosť „ofisu“ zodpovedá aktuálnym štandardom kancelárskych priestorov s nárokom na pohyb telesne postihnutých osôb. Podlahy sú keramické (lepší prenos tepla) aj z pohľadu jednoduchej údržby. Mierka objektu a jeho vnímateľnosť z bezprostrednej vzdialenosti si vynútili dôraznosť pri návrhu aj prevedení detailov stavby, ako je členenie sklenenej steny a vstupných dverí, ale aj realizácia detailov v interiéri.

Pri našej návšteve sa majiteľ objektu veľmi pozitívne vyjadroval ako na adresu „mesta“, tak aj na adresu projektanta, ktorým bol Ing. arch. Martin Repický. Jeho zanietenosť zrealizovať „výzvu“ stavby pre vozíčkara bola podľa investora nepredstaviteľná až priam „sebazničujúca“. Výsledok však stojí za to…

Redakcia z roprávania autora projektu a investora
Snímky: autor projektu a redakcia
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.