Ako získať kvalitnú žumpu, kde umiestniť žumpy

Odpadové vody produkuje každá domácnosť, každý objekt určený na bývanie. Majitelia objektu sa preto musia „postarať“ o ich bezpečné likvidovanie. Nariaďuje to aj nový zákon 51/2018 Z.z. – ľudovo označovaný aj ako zákon o „vodách“. Súčasný stav je nasledovný: Ak je v mieste lokalizácie objektu verejná kanalizácia, tak sa objekt obvykle pripojí do nej. Väčší problém je, ak obec či mestská časť, kde objekt stojí, nemajú vybudovanú kanalizačnú sieť. Vtedy sa odpadové vody akumulujú v žumpách a následne odvezú na zneškodnenie do najbližšej čistiarne odpadových vôd. Ak však obce nemajú peniaze na vybudovanie čističiek a kanalizácií, a realita je taká, že takýchto obcí a mestských častí je veľa, žumpy budú stále potrebné!

Žumpa je stavebný objekt zapustený do zeme, v ktorom sa zachytávajú odpadové vody z domových kanalizácií bez toho, aby sa ďalej vypúšťali do povrchových či podzemných vôd. Žumpa je vodotesná nádrž (betónová, plastová, kovová), ktorej obsah je nutné vyvážať v pravidelných intervaloch fekálnym vozidlom na likvidáciu do čističky odpadových vôd. Na žumpu sa vydáva stavebné povolenie podľa stavebného zákona (keď sa stavba, kde nie je kanalizácia, povoľuje) a toto stavebné povolenie definuje aj prevádzkový poriadok, ako „nakladať“ s nazhromaždenými odpadovými vodami, ktorým sa staviteľ alebo prevádzkovateľ žumpy musí riadiť.

V prípade, že stavba už existuje a žumpa sa bude budovať dodatočne, nemusí sa na stavbu samostatnej žumpy vybavovať stavebné povolenie, ale postačuje ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu a obci. Jej objem vypočítate podľa počtu trvalo bývajúcich členov v domácnosti. Denná spotreba vody sa uvádza asi od 70 až do 150 litrov na osobu a deň. Takýto objem vody sa jej použitím (kúpanie, umývanie riadu, WC, upratovanie…) premení na odpadovú vodu, ktorú musíte „uskladniť“ do žumpy. Dobu „uskladnenia“ si určíte sami (na toto neexistuje predpis) a z tejto doby uskladnenia potom vypočítate objem telesa žumpy.

Prvá podmienka pre kvalitnú žumpu – teleso žumpy musí byť vodotesné

Žumpy sa môžu stavať ako murované z betónových tvaroviek (ak ide o malý obsah), ale tieto sa musia zvnútra omietnuť a „vystlať“ vodotesnou fóliou (ináč nebudú vodotesné). Druhým typom sú žumpy betónové – monolitické, teda odliate na stavbe. Aj tu sa musí riešiť ich vodotesnosť (napr. použitím vodostavebného betónu a pod.). Za kvalitnejšie sa považujú nádrže žúmp odlievané ako jeden kus, pričom tieto sú obvykle vyrábané priemyselne.

Neprehliadnite:
Požiare elektrických inštalácií majú katastrofálne následky,
väčšina príčin vzniku požiarov je elektrický prúd

Vodotesnosť musí byť aj v mieste otvoru vstupu do vnútra žumpy, ktorý sa musí vybudovať pre kontrolu a aj odsávanie uskladnených vôd. Dôvodom je, že žumpa nesmie „zachytávať“ dažďové a podzemné vody, takže jej vonkajší plášť musí byť hydroizolovaný.
Strop žumpy má byť jemne spádovaný! – pretože musí odviesť zrážkovú vodu, ktorá sa pri dažďoch uloží do spätného zásypu nad stropom. Aby nedochádzalo k úniku vody, musí byť aj strop hydroizolovaný (hlavne spoj stropu a stien musí byť vodotesný).
Výška stropu sa odporúča minimálne 0,3 m nad maximálnou hladinou odpadových vôd naakumulovaných v žumpe. Priestor žumpy musí byť odvetrávaný pripojenou vnútornou kanalizáciou, ak je jej vyústenie nad maximálnou hladinou, alebo samostatným vetracím potrubím (napr. v telese kontrolného otvoru).

Druhá podmienka na prevádzkovanie

Vodotesnosť sa musí pri kolaudácii dokladovať testom vodotesnosti. Skúška vodotesnosti žumpy sa vykonáva podľa ustanovení STN 75 0905 – Skúšky vodotesnosti vodárenských a kanalizačných nádrží v znení dodatku č. Z1.

Samotnú skúšku vykonáva stavebný dozor a dodávateľ podľa článku 3 príslušnej STN. O skúške sa vyhotovuje merací protokol (pozri vyššie) a tento sa stáva dôležitým dokumentom pri kolaudácii a uvedení žumpy do prevádzky. Skúška trvá až 4 dni (po nasiaknutí konštrukcie telesa žumpy vodou), kde sa každý deň meria výška napustenej hladiny vody. Po každých 24 hodinách sa hladina znova zmeria. Následne sa dopustí uniknutá voda (na pôvodnú hladinu) a čaká sa ďalší deň. Takto sa postupuje aj tretí a štvrtý deň. Proces meraní (po 24 hodinách) sa opakuje teda 4 x. Ak je „únik“ vody 0, voda sa prakticky nemusela dopĺňať, žumpa je vodotesná a môže sa prevádzkovať. Ak existuje únik vody, musí sa žumpa opraviť a skúška sa opakuje.

Kde umiestniť žumpu

Umiestnenie žumpy na pozemku je potrebné voliť tak, aby k nej bol prístup pre fekálny automobil a aby boli dodržané minimálne – normou stanovené vzdialenosti žumpy od budov a aj vodných zdrojov (domová studňa). Pre žumpu vyberte miesto tak, aby sa do nej nedostávala dažďová či iná povrchová voda samospádom. Pri uložení žumpy postupujte podľa odporúčaní projektanta alebo výrobcu a s ohľadom na pôdu a hladinu podzemných vôd. Hoci sa žumpy zvyčajne umiestňujú do výkopu na podsyp z piesku a pieskom či zeminou sa i zasypú, v niektorých prípadoch sa musia riešiť špeciálne situácie, ako žumpu „postaviť“. Špecialisti to však vedia vyriešiť.

Prečo sa žumpy zámerne „fušujú“?

Ak je žumpa vodotesná, odpadové vody z nej nevytekajú a celý objem odpadových vôd sa musí odborne zlikvidovať. Za odvoz sa platí a zákonodarca (zákon č. 51/2018 Z.z.) určuje prevádzkovateľovi – majiteľovi aj povinnosť mať doklady o odvoze žumpy za dva roky k nahliadnutiu, ak ho k tomu vyzve obec alebo orgán štátnej vodnej správy! Požiadavka je prísna a o tom, čo všetko sú nezodpovední „majitelia“ schopní „urobiť“ v žumpe, len aby nemuseli platiť (cca 50 eur za 10 m³ odpadových vôd), by sa dali napísať učebnice. Tento prístup je nezodpovedný a odsúdeniahodný. Zverte teda „svoju“ žumpu odborníkom.

Citácia zákona!

V § 36 ods. 4 zákona 51/2018 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd a na výzvu obce47) alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie,47a), obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.47b) Ten, kto vykonáva odvoz odpadových vôd, je povinný vydať doklad o odvoze tomu, kto o odvoz požiadal; doklad o odvoze odpadových vôd obsahuje meno, priezvisko a adresu toho, komu bol odvoz odpadových vôd vykonaný, dátum odvozu, miesto umiestnenia žumpy, množstvo vyvezených odpadových vôd, názov osoby, ktorá odvoz odpadových vôd vykonala a adresu čistiarne odpadových vôd.“

Ing. Pavel Kleskeň
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.