Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku?

Stavajsnami.sk

Stavebníctvo, stavby, byty, domy a všetko o nich


SanácieStavbaTechnológie

Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku?

Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku, technologie, sanacie

Praskliny v rôznych konštrukciách stavieb sprevádzajú stavby od nepamäti a je jedno, z akého materiálu sú stavby realizované.

Každý majiteľ rodinného domu či inej stavby je prekvapený, keď “objaví” na niektorom mieste stavby menšiu či väčšiu prasklinu. Praskliny sa objavujú na omietkach z interiéru aj exteriéru stavby. Môžu mať priebeh horizontálny alebo zvislý a môžu byť tenké ako vlásočnica, či aj široké niekoľko mm. Majiteľ sa okamžite začne pýtať, čo je príčina jej, (prípadne ich) vzniku, či je prasklina opraviteľná a akou metódou.

Aká je príčina vzniku prasklín v stenách a stropoch stavieb, zvysla prsklina na dome, technologie, sanacie

Dôvody vzniku prasklín

Praskliny vznikajú z najrôznejších príčin, avšak najčastejšie sa tvorba prasklín na stenách, priečkach či stropoch deje v dôsledku nepostrehnuteľnej deformácie(í) relatívne “kľudnej” stavby.

Aby ste porozumeli dôvodom a zvolili správnu diagnózu príčin tvorby prasklín, musíme si najprv zrozumiteľne objasniť pojem – príčiny deformácií stavby.

Ako prvé musíme vylúčiť zemetrasenie. O tom či takéto niečo bolo v okolí stavby, nás určite informujú médiá, lebo tento jav nie je bežný a má obvykle veľkú publicitu. Ak zemetrasenie nebolo, začnite zhodnocovať úplne prirodzený jav prebiehajúci u každej stavby. Každá stavba je cez základy spojená s rastlým terénom – zeminou tvoriacou zemskú kôru, ktorá sa neustále jemne deformuje. Do konštrukcií základov stavby sa tieto mikro pohyby zemskej kôry prenášajú a nosné konštrukcie sú nimi “konfrontované” a musia ich vykompenzovať. O tomto jave stavbári a aj projektanti vedia, a preto sa každá stavba posudzuje staticky.

Neprehliadnite:
Počuli ste už o injektáži základov rodinného domu

“Ukotvenie” stavby do zeminy musí byť teda také, aby sa stavba “nepotápala” do zeminy a statické konštrukcie utlmili pohyby základovej pôdy.

Ako túto prácu správne realizovať? Hovorí sa tomu statické posúdenie základov, ale aj stien či stropov.

Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku, technologie, sanacie

Ako vzniknú “zlé” základy

Poruchy – praskliny sprevádzajú stavby od nepamäti. Ich spoločná vlastnosť je vždy podcenenie správneho návrhu hrúbky a šírky konštrukcií pre konkrétny priestor, kde bude stavba stáť. Aby bolo ukotvenie stavby do zemskej kôry správne zrealizované, STN odporúča vyhotovenie geotechnických posudkov základovej zeminy (na základe odberov vzoriek zemín a ich vyhodnotenia).

U základov je správny postup návrhu nasledovný! Podľa typu zeminy sa určí (v geotechnickom laboratóriu) jej únosnosť a z toho sa vypočíta šírka základov. Takto sa navrhne správna šírka a hĺbka základov stavby. Ale… Tieto geologické posudky nie sú lacná záležitosť, a tak sa “šetrí” a tu sa dejú najväčšie chyby, pretože sa použijú nesprávne, avšak zaužívané – tradičné postupy (susedný dom má šírku základov XYZ….cm, to musí stačiť aj nám?).

Objasníme aj širšie súvislosti

Základové podmienky sa môžu v ploche stavby nepredvídateľne zmeniť, aj vo veľmi krátkych vzdialenostiach. Ľudovo povedané, každá stavba (či jej časť)  môže “niekedy” sadnúť, lebo štruktúra zemín (a ich únosnosti) sa môže plošne pod stavbou meniť. Obzvlášť v lokalitách, kde je nános rôznych hrúbok štrkov – meandrujúca rieka, ktorá formovala reliéf krajiny pred tisíc rokmi alebo aj rôzne obdobia horotvorných procesov. Základy musia byť vždy ukotvené v horizonte tzv. nezamŕzavej hĺbke zeminy. Táto sa mení a hovorí o nej geologický posudok.

Dôvodom trhlín v stenách môže byť aj nesprávne položený štrkový podsyp pod základom (stlačí sa pri rôznej hrúbke vždy ináč) alebo podzemná voda nezohľadnená počas výstavby.

Zhrnutie zlého postupu! Majitelia súkromných domov, ktorí obvykle šetria a nevykonajú geologické prieskumy, nenaštudujú si vlastnosti pôdy a neporadia sa, si často týmto spôsobom “vyberajú” nesprávnu šírku základov. Týmto postupom si spôsobia ťažko odstrániteľné praskliny, teda aj vážne poruchy stien či stropov stavieb. Zlé základy teda bývajú najčastejšou príčinou tvorby prasklín na stavbách.

Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku, technologie, sanacie

Diagnostika prasklín

Praskliny sú najčastejšie zvislé a horizontálne. Praskliny sú najprv viditeľné na omietkach. Prečo? Pretože ani tie najlepšie omietky nie sú dostatočne pružné a sú pevne spojené s murivami. Preto sa v nich po určitom časovom období môžu objaviť vlasové či širšie trhlinky. Je možné, že malá prasklinka na omietke signalizuje nielen poruchu v hrúbke omietky, ale že ide aj o poruchu v murive. Tento stav “skrýva” oveľa väčší problém. V prvom rade musíme zistiť, o akú prasklinu (typ) ide a pokúsiť sa hľadať príčinu jej vzniku.

Pre laika ide o prakticky neznámu “technológiu”, hoci nie je veľmi náročná. Musí sa však vykonať precízne a dokonale zadokumentovať, aby ste pre špecialistu, ktorý bude následne váš problém “riešiť”, dodali správne informácie!

Ako teda ”urobíme” takúto diagnostiku?

V prvom rade opticky a to tak, že cez trhlinku prelepíme maliarsku papierovú pásku a denno denne opticky kontrolujeme, či sa páska nedeformuje (nekrčí či sa neroztrhla…). Ak sa tak nedeje, ani po týždni či dvoch, tak je všetko ok – prasklinka je stabilná, stavba nepracuje a môžeme prasklinku opraviť niektorou z maliarskych techník. Na drobné, vlasové praskliny je ideálnym riešením akrylový tmel, ktorý zoženieme aj v malých baleniach. Nanáša sa najlepšie prstom. Nasleduje oprava vymaľovaním.

Lenže! Môže nastať druhá situácia. Prasklina sa “hýbe”. Tento jav signalizuje, že stavba “pracuje”. Alebo môže byť aj stav, že prešli dva – tri roky kľudu a? Prasklina sa vo väčšine prípadov objavila znovu! Čo toto signalizuje? Už sme spomínali chyby v základoch a opakujúce sa praskliny sú ich “signálom”.

Je potrebná väčšia diagnostika a bude potrebný aj kvalitnejší spôsob opravy a hlavne rada špecialistov na sanácie.

Diagnostika opakujúcej sa zvislej praskliny

U takejto poruchy je vždy nutné prelepenie a sledovanie praskliny po dlhšiu dobu a precízne si zapisovať šírku praskliny a pohyb krčenia pásky. Urobíte to tak, že pásku nalepíte vodorovne cez prasklinu a v strede šírky pásky narysujete priamku. Jednu časť priamky prenesiete aj na omietku. Pravítkom meriate, na ktorú stranu sa páska krčí a koľko mm je to za týždeň, dva… Sledujte to v období leto, jeseň, zima a sledujete aj množstvá zrážok, či sa mení aj situácia v pôdnej vlhkosti, ale aj či sa nezmenila situácia spodných vôd atď… Toto sledovanie vám ukáže ako dom v priebehu roka “pracuje” a či prasklina nie je už výsledkom statickej poruchy v základoch stavby.

Oprava menších – tenších prasklín

Od šírky praskliny a jej deformácií závisí váš ďalší postup. Ak sú praskliny širšie, nie viac 2 ako mm, vtlačíme do škáry tmel na báze akrylátu. Takýto tmel je pružný, nemá tendenciu ďalej praskať, pretože vydrží až 12% pohyb stien. Jeho nevýhodou však je, že ani po vybrúsení naň nechytajú dobre farby, a preto je vhodné použiť spevňujúcu sieťku a stierku.

Dlhodobé deformácie v šírke praskliny však môžu signalizovať aj poruchu v nosnom murive a tu musíte zistiť veľkosť poruchy. Musíte odstrániť omietky pozdĺž praskliny v dľžke 100 až 200 mm. Šírka min 50 mm na každú stranu. Po očistení “sondy” musí prasklinu posúdiť statik alebo skúsený stavbár. Ak je prasklina už aj v telese statického materiálu, problém je spojený už s poruchou základov stavby. Murivo sa musí spriahnuť, základ zosiliť.

Nebezpečné sú tiež zvislé praskliny v niektorom rohu obvodovej steny (obvykle je príčinou “tenký” základ, ktorý poklesol pod váhou zaťaženia stavby). Určite si problém skonzultujte s odborníkom, pretože vyžaduje veľký sanačný zásah! Ak mu ukážete vaše merania a poznámky, tak mu poskytnete veľmi dobrú informáciu. Verte, oplatí sa vynaložiť pár 100 eur za konzultácu aj u tej menšej praskliny, pretože každá z nich, “čosi” vážnejšie signalizuje.

Ako “opraviť” tieto veľké praskliny? Tu sú už potrebné kombinované sanačné zásahy – injektáž základovej zeminy a nutné je použitie vlepovaných výstuží.

Praskliny na stenách a stropoch stavieb, čo je príčinou vzniku, technologie, sanacie

Horizontálne praskliny

Veľmi zlé pre statiku stavby sú horizontálne praskliny. Tieto môžu byť na nenosných ale aj nosných stenách a priečkach. Praskliny môžu byť pod stropom, v mieste spoja stropnej dosky a zvislej steny. Obdobné horizontálne prasknutie môže byť pri podlahe v mieste spoja steny a betónovej dosky. Horizontálna prasklina môže byť aj v stene pri otvoroch ako sú okná či dvere.

Každá jedna má však spoločnú “diagnózu”. Vždy ide o “tenký” základ, ktorý sa utápa v základovej zemine alebo sa extrémne “prehla” či praskla betónová doska tzv. hrubej podlahy, pretože zemina a štrkový podklad nebol dostatočne zhutnený. Tieto horizontálne praskliny sú nebezpečné pre všetky stavby nakoľko sú veľmi vážne z pohľadu statiky a veľmi ťažkej diagnostiky príčiny ich vzniku. Opravy sú obvykle pomocou injektáže základovej pôdy živicami či injektážami na báze chemickej látky a cementu. Problémom sú zeminy s vysokým obsahom ílu kde chemické procesy expanzie a tvrdnutia neprebiehajú uspokojivo.

Foto: autor
Ing. Pavel Kleskeň

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<

 

Komentáre