Príčiny vlhnutia muriva a sanácia vlhkých domov

Nežiaduca vlhkosť a „boj“ s vlhkými murivami v stavebných konštrukciách rodinných domov spôsobuje statické, hygienické, ale aj energetické problémy u všetkých, hlavne však starších rodinných domov. Prečo je tento stav vlhnutia muriva nebezpečný?

Murivo narušené stálou vlhkosťou (spôsobuje to kapilárne vzlínajúca vlhkosť) stráca potrebný statický a aj tepelný odpor, čím sa výrazne zvyšujú tepelné straty a stúpa energetická náročnosť budovy. Zo statického hľadiska musíme pripomenúť, že statik dimenzuje nosnosť konštrukcií pri tzv. „nulovej vlhkosti“, keď stavebné materiály majú najvyššiu pevnosť. Straty tepla zas spôsobuje fakt, že ak máme murivá vlhké, ich „povrchová“ teplota je nižšia a človek má v takejto miestnosti pocit chladu. Aby sme tento pocit eliminovali, musíme viac a intenzívnejšie kúriť. Musíme kúriť dlhšie, ako je nutné. Dlhšie a intenzívnejšie kúrenie nás stojí viac eur!

Prvá musí byť „diagnóza“

Otázka, ktorú si kladie väčšina z nás, čo vlastníme staršie rodinné domy a ich konštrukcie sú vlhké, je takáto – Ako odstrániť tento stav? Keďže sa naša spoločnosť dlhodobo venuje náročnej stavebnej činnosti, môžeme konštatovať, že skoro na 99,99 % zvýšenú vlhkosť obvodových murív, či už pivničných alebo murív nad úrovňou terénu, spôsobujú PORUCHY HYDROIZOLÁCIÍ SPODNEJ STAVBY. Tieto poruchy sú spôsobované vekom stavieb, ale v niektorých prípadoch aj zlou realizáciou hydroizolačných prác. Riešením problému neprimeranej vlhkosti je ÚČINNÉ ODSTRÁNENIE takýchto porúch. Odborne sa takáto oprava označuje ako sanácia vlhkosti.

Sanácia vlhkosti

Sanáciu vlhkosti stavby treba riešiť komplexne. Nestačí vykonať jeden stavebný zásah, ktorý „zlepší“ vlhkostný stav stavby. Je nutné poznať stav všetkých konštrukcií stavby a sanovať všetky príčiny, kade vlhkosť vniká do stavby. Pri väčšine sanácií vlhkosti stavby nestačí len odkopanie domu a vloženie drenáže, ktorou odvedieme prirodzenú zemnú vlhkosť mimo objekt. Ani zateplenie nevyrieši problém veľkej potreby tepla. Práve naopak, prejavy vlhkosti z murív sa môžu aj zhoršiť, najmä v prípadoch, ak už hydroizolačná zložka ochrany stavebných konštrukcií neplní svoju funkciu alebo úplne absentuje (50-ročný „térový papier“ už zdegradoval tak, že vlastne neexistuje). V tomto prípade sa objem kapilárne vzlínajúcej vody v murive neustále „dopĺňa“ a vlhkosť muriva siaha čoraz vyššie. Nepomôže ani letné prehrievanie murív, lebo vlhkosť sa z muriva neodvetrá a nezníži sa jej celkový objem v celom telese muriva.

„Voda“ sa do murív kapilárami neustále dopĺňa – aj v lete. (Kapilárna vzlínavosť je fyzikálny jav a ten v lete „nemá dovolenku“!) Na toto sa najčastejšie zabúda. Platí teda – Ak uvažujete o kúpe staršieho rodinného domu, ktorý je potrebné rekonštruovať, nesmiete podceniť stav pôvodnej hydroizolácie. Musíte si sondážnym prieskumom skontrolovať jej kvalitu a funkčnosť. Až po tejto diagnóze musí nasledovať návrh sanačných prác, ako je zatepľovanie a obnova interiéru. Odporúčame teda komplexné riešenia sanačných prác.

Náhrady hydroizolácií  – veľmi náročné práce

Kvalitným nahradením nefunkčnej vodorovnej alebo zvislej hydroizolácie sa zamedzí stúpaniu kapilárnej vlhkosti v murive a až následne je možné realizovať ďalšie sanačné kroky k ozdraveniu – vysušeniu muriva. Metód obnovy hydroizolácií je viacero.

Jednou z dostupných sanačných metód je metóda tlakovej injektáže polyuretánovými živicami. Práce sa realizujú ako vytvorenie novej horizontálnej vrstvy hydroizolácie u murív, ktoré sú nad terénom. Ak je objekt zapustený do terénu (pivničné murivá), tak sa aplikuje celoplošná injektáž.

Pri tlakovej injektáži sa do muriva vstrekuje vodonepriepustná polyuretánová zmes nasledovným postupom: Po zhotovení injektážnych vrtov priemeru 10 mm (alternatívne aj 8 mm alebo 6 mm) sa za pomoci čerpadla pod tlakom vháňa cez injektory (pakre) do muriva polyuretánová živica, ktorá reaguje s vlhkosťou, pričom niekoľkonásobne zväčšuje svoj objem a uzatvára póry menšie ako 0,1 mm. Pri reakcii odoberá vlhkosti z masívu muriva, uzatvára kapiláry, v ktorých dochádzalo k transportu vody, a vytvára horizontálnu alebo celoplošnú nepriepustnú hydroizolačnú clonu.

Komplexnosť následnými sanačnými prácami

Po odstránení príčiny vlhnutia murív nesmieme nasledovne zabúdať aj na sanáciu vlhkej, prípadne zasolenej omietky. Ak by sme ju ponechali v pôvodnom stave (vnútorná štruktúra omietok je „plná“ vykryštalizovaných solí), tak sa teda vlhkosť z muriva neodvetrá. Zdegradovanú omietku je dôležité odstrániť – obiť až na rastlé murivo vo výške cca 15 cm nad líniu vlhkosti. Murivo sa musí nechať vysušiť (niekedy aj 2 – 3 roky) a následne sa musí zrealizovať kvalitný omietkový sanačný systém odpovedajúci smernici WTA.

Overené sanačné omietkové skladby dodávame a realizujeme systémom Remmers. Vyznačujú sa overenou spoľahlivosťou a sú šetrné k životnému prostrediu. Viac ako 50-ročná tradícia je predpokladom kvalitnej a dlhodobej sanácie.
Postupy sanácie systémom Remmers sa delia podľa minerálnych podkladov (starých murív), na ktoré sú určené jednotlivé riešenia.

Dokážeme realizovať aj riešenia, keď sa dodatočná izolácia inštaluje z vnútra (ak nie je možné izolovať a utesňovať z vonka).

Riešenie je nasledovné:
1. Obitie starej omietky
2. Injektáž
3. Penetrácia
4. Adhézny mostík
5. Izolačná vrstva
6. Špric
7. Sanačná omietka
8. Konečná povrchová úprava – tzv. feinputz

VÝHODY POUŽITIA týchto metód sanácie:
1. Metóda je použiteľná na všetky druhy muriva.
2. Citlivý spôsob prevedenia dodatočnej hydroizolácie – vrty priemeru 10 mm staticky neohrozujú statiku konštrukcie.
3. Vykonanie prác bez prerušenia prevádzky sanovaného objektu.
4. Prekonávanie a nadväzovanie hydroizolácie pri výškových rozdieloch jednotlivých konštrukcií – možnosť kombinovať vertikálnu a horizontálnu injektáž.
5. Spevnenie konštrukcie stavebného materiálu, ktorý vplyvom vlhkosti a solí degradoval.
6. Nízka úroveň prašnosti pri prevádzaní injektážnych vrtov.
7. Možnosť vykonania montáže z interiéru alebo exteriéru.
8. Dlhá životnosť – doba rozpadu polyuretánu bez vystavenia UV žiareniu je odhadovaná na viac než 80 rokov.

Miesta aplikácie injektážnych metód sanácie:
1. Proti vzlínajúcej vlhkosti v murive
2. Priesaky a trhliny v betónových konštrukciách
3. Dilatácie
4. Spevňovanie

Najčastejšie používané typy injektáže

Jednoradová vodorovná injektáž

Jednoradová tlaková injektáž sa vykoná s počtom vrtov 10 / mb, ktoré sú vedené šikmo dole vo vzdialenosti 10 cm od seba v jednom rade. Vrty malého priemeru 10 mm neohrozujú statiku stavby. Každý vrt je uzatvorený pakrom, ktorý zamedzí spätnému výtoku polyuretánovej živice. Špeciálna polyuretánová živica je vpravená na požadované miesto čerpadlom pod tlakom. Za prítomnosti vlhkosti a vody dochádza k reakcii, pri ktorej živica zväčšuje až 25-násobne svoj objem.

Nadobúdaním objemu a rozpínaním do poréznych štruktúr stavebného materiálu vytvára nepriepustnú hydroizolačnú clonu a zároveň má spevňujúce účinky na murivo. Životnosť aplikovanej polyuretánovej živice je minimálne 80 rokov, čím predlžuje schopnosť konštrukcie odolávať nepriaznivým vplyvom. Dvojradová injektáž polyuretánovou živicou sa robí v dvoch radoch nad sebou. Vrty sú umiestnené šachovnicovo s počtom 16 vrtov na meter. Dvojradová injektáž sa prevádza u konštrukcií s hrubším priemerom. Má výrazné spevňujúce účinky v kavernách muriva.

Plošná tlaková injektáž

Cieľom plošnej injektáže je vytvorenie hydroizolačnej clony a zastavenie kapilárnej vzlínavosti v suterénoch objektov alebo pivníc, ktoré sa nachádzajú pod úrovňou vonkajšieho terénu. Realizuje sa tak, že 25 – 35 vrtov na m2 vytvorí hydroizolačnú nepriepustnú clonu.

Injektáž mikrokrémom

Ďalší účinný spôsob injektáže na zabránenie vzlínajúcej vlhkosti je aplikácia injektážneho mikrokrému na silanovej báze bez rozpúšťadiel. Aplikovaný mikrokrém hydrofobizuje v požadovanej línii murivo a následne zabraňuje vzlínaniu vody cez kapiláry. Mikrokrém spľňa požadované smernice normy WTA 4-4-04 a je použiteľný aj pri 95 % zavlh­čení masívu muriva. Má výborné účinky v nepálených tehlách a v hlinenom murive. Vŕtanie aplikačných otvorov prebieha vo vzdialenosti 10 – 12 cm od seba a otvory sú priemeru 12 – 14 mm. Takéto tenké vrty neohrozujú statiku budovy.

Nízkotlaková injektáž cementovými mikrosuspenziami

Používa sa na spevnenie a utesnenie škár, trhlín a vyplnenie malých dutín. Prípadne vyplnenie kaverny v murive, v dutých tehlách pred ďalším injektážnym postupom.
Schnutím a nadobúdaním pevnosti sa cementová suspenzia nezmršťuje a vytvára celistvú homogénnu hmotu. Používané cementy majú vysokú odolnosť voči škodlivým, vo vode rozpustným síranom. Používame rôzne pevnosti a poréznosti s nastaviteľnou dobou v rýchlosti tuhnutia.

S podkladov redakcie DaB
Foto: Sanizol
www.sanizol.sk

Galéria

>> Správne náradie na rekonštrukciu
domu, bytu TU alebo nižšie <<