9 najčastejších otázok o podlahovom vykurovaní

Podlahové vykurovanie je dnes už štandardným prvkom výbavy moderných rodinných domov a rovnako aj bytov z dôvodu úspor pri vykurovaní. Tento typ „odovzdávania tepla“ je úspornejším z dôvodu nižších prevádzkových nákladov, nakoľko vykurovacia voda môže mať max. teplotu 45 °C (klasický radiátor 60 °C a viac). Je však podlaha jedinou možnou plochou, ktorú vieme využiť na vykurovanie?

Je podlahovka zdravotne nevhodná? Ako je to s podlahovkou a chladením? Aké podlahové krytiny sú vhodné na podlahové vykurovanie? Prinášame odpovede na tieto a tiež ďalšie otázky spojené s podlahovým vykurovaním…

1. Ako funguje podlahové vykurovanie?

Pri podlahovom vykurovaní sa využíva sálanie z ohrievanej plochy – z podlahy. Ak uvažujeme o širšej kategórii s označením plošné vykurovanie, tak potom môžeme využiť alternatívne aj sálanie zo steny alebo stropu. Týmto sálaním sa priamo zohrievajú okolité stavebné konštrukcie, teda nie až prostredníctvom interiérového vzduchu ako pri radiátoroch. Výsledkom je, že okolité plochy a predmety majú väčšiu povrchovú teplotu ako samotný vzduch v miestnosti, a tým vyžarujú teplo do okolitej miestnosti, na vnútorné zariadenie i nás ľudí. Toto teplo sa dá prirovnať k teplu slnečných lúčov, ktoré nás príjemne zohreje i v zimných mesiacoch, aj keď je vonkajšia teplota veľmi nízka.

2. V čom spočívajú hlavné výhody podlahového vykurovania oproti klasickému vykurovaniu radiátormi?

Dôležitých výhod plošných systémov vykurovania je niekoľko:

V súvislosti so spôsobom fungovania podlahového vykurovania spočíva jeho prednosť oproti klasickému vykurovaniu v nepomerne vyššom tepelnom komforte. Väčšina z nás pozná pocit studených nôh a horúcej hlavy, nie však tí, ktorí využívajú plošné vykurovanie. Za ideálne sa považuje vykurovanie s takým vertikálnym rozložením teplôt po celej ploche miestností, keď v oblasti hlavy stojaceho človeka je teplota vzduchu cca o 2 – 4 °C nižšia ako pri nohách. Rozloženie teplôt v miestnosti je pri plošnom vykurovaní relatívne rovnomerné (dokonca v oboch smeroch – vertikálnom i horizontálnom) a pre ľudský organizmus oveľa príjemnejšie.

Pozrite si:
Predstavíme vám, efektívnejšie „podlahovky“

Z pohľadu investora je významným lákadlom jeho prevádzková úspora. Z dôvodu vysokého podielu sálania podlahového vykurovania sa pocit tepelného komfortu dostaví pri výrazne nižších teplotách vzduchu v miestnosti. Preto je možné znížiť interiérovú teplotu o 1 °C až 2 °C a každý znížený stupeň predstavuje úsporu energie o 6 %. Aj napriek faktu, že nízkoteplotné podlahové vykurovanie je z hľadiska investícii náročnejšie, je systémom vykurovania s reálnou cenovou návratnosťou.

Dôležitým pozitívom je minimálna cirkulácia vzduchu a s ním i prachu v miestnosti. Okrem toho podlahové vykurovanie znižuje vlhkosť v oblasti podláh a kobercov, čím odoberá živnú pôdu nebezpečným alergénom – roztočom. Preto je plošné vykurovanie zdravým vykurovaním vhodným najmä pre alergikov.

Bonusom je architektonická voľnosť, keďže nie sú kladené žiadne prekážky v podobe radiátorov alebo iných vykurovacích telies. Užívateľ či architekt má tak voľnú ruku pri zariaďovaní interiéru.

3. Počul som, že podlahové vykurovanie nepriaznivo pôsobí na kŕčové žily a vysúšanie kĺbov?!

Systémy moderného plošného vykurovania v žiadnom prípade nie sú zdraviu škodlivé. Dôležitou podmienkou, ktorá musí byť zachovaná, je dodržať maximálne teploty ohrievaných povrchov na zdraviu neškodnej úrovni – pri podlahovom vykurovaní 25 až 27 °C (maximálne však 29 °C v pobytových zónach okrem kúpeľní a podobných priestorov), pri stenovom vykurovaní 35 °C a pri stropnom 29 °C. Inak sa systém stane nielen nekomfortný, ale nie optimálny pre naše zdravie.

Mýtus o zdravotnej škodlivosti vznikol v minulosti, kedy podlahové vykurovanie ešte nebolo regulované a teplota povrchu podlahy často vysoko presahovala spomenutú prípustnú teplotu. Navyše dnes majú moderné stavby takú nízku potrebu tepla, že prevádzku podlahového vykurovania citeľne zaznamenáte len počas niekoľkých najchladnejších dní počas roka.

4. Kde je najvhodnejšie inštalovať podlahové vykurovanie?

Podlahové vykurovanie je vhodné inštalovať do všetkých vykurovaných miestností. Dnes už nie je dôvod kombinovať podlahové vykurovanie s radiátormi, napr. v spálňach, keďže výkon je spravidla viac ako postačujúci napriek rozmiestneným nábytkom alebo posteliam. Deficit plochy podlahového vykurovania možno napríklad jednoducho doplniť menšou stenovou plochou s vyhrievaním. Vyhrievacie telesá (radiátory) odporúčame inštalovať ako doplnok v kúpeľniach pre lepší tepelný komfort a zároveň osušia zavesené uteráky. Naopak, žiadne vykurovanie nepatrí napr. do špajze.

5. Ako zistím, že podlahové vykurovanie je správne nastavené?

Správne vyregulovaná podlahovka pri dotyku ruky s podlahou vás nesmie hriať ani chladiť. Povrchová teplota podlahy v pobytových zónach miestnosti 29 °C je totožná s povrchovou teplotou ľudského tela 28 – 30 °C. Starosti so správnou reguláciou na seba ľahko prevezmú inteligentné systémy regulácie  ktoré sú ako súčasť kompletného sortimentu. Pripojenie cez internet alebo smartphone je už dnes samozrejmosťou, takže odkiaľkoľvek máte prehľad o stave teplôt a máte tiež možnosť zmeniť nastavenie.

6. Ktorá podlahová krytina je najvhodnejšia na podlahové vykurovanie?

Pri tepelno-technickom výpočte podlahového vykurovania je nutné zohľadniť odpor kladený vedením tepla podlahovou krytinou. Všeobecným pravidlom je, že tento odpor by nemal prekročiť max. hodnotu R = 0,15 m²K/W. Minerálne podlahové krytiny ako napr. kameň alebo keramické podlahové krytiny sú pre podlahové vykurovanie najvhodnejšie, pretože majú vynikajúcu tepelnú vodivosť, zďaleka nie sú však jedinou voľbou – ich nevýhodou je nízka pocitová teplota, ak podlahovka nie je v prevádzke mimo sezóny.

Veľmi využívaným variantom je široký sortiment plávajúcich laminátových alebo drevených podlahových krytín, pričom odporúčame, aby mali z výroby potvrdenú vhodnosť pre použitie s podlahovým vykurovaním. Ich hrúbka je v tomto prípade väčšinou okolo 8 až 10 mm, nie však viac ako 15 mm. Pozornosť je dobré venovať aj podložke plávajúcej podlahy, vhodné varianty bývajú označené výrobcom. Podlahy z PVC sú v zásade tiež vhodné, tu sa odporúča lepenie. Taktiež textilné podlahové krytiny (koberce) a hrúbka koberca by nemala presiahnuť 10 mm. Kobercové krytiny by mali mať na zadnej strane označenie „vhodné pre podlahové vykurovania“.

7. Možno podlahovkou chladiť?

Ak už máme v dome či v byte nainštalované podlahové vykurovanie, potom sa ako jednoduché a ekonomické riešenie ponúka zapojiť ju aj do chladenia, áno, tým istým rúrkovým podlahovým systémom pre vykurovanie. Podlahové chladenie dokáže znížiť teplotu interiéru o približne 3 – 4 °C oproti stavu, keby nebolo inštalované žiadne chladenie. Podlahu možno ochladiť len na príjemných 20 – 21 °C, preto je chladiaci výkon skromnejší. Spomenuté 3 – 4 °C však prinášajú veľké zvýšenie komfortu, často pri minimálnych dodatočných investičných a prevádzkových nákladoch.

8. Aké sú ďalšie možnosti plošného chladenia?

Komfortnejším riešením pre chladenie je inštalácia stropného alebo stenového systému (prípadne kombinácie plôch, napr. strop/stena), ktoré predstavujú už plnohodnotný chladiaci systém. Ak zamýšľate vykurovať i chladiť tou istou plochou, je využitie steny veľmi efektné riešenie, ktoré navyše prinesie investičnú úsporu. Nie je totiž potrebné budovať osobitný plošný systém pre vykurovanie a druhý pre chladenie. Aktívne steny musia byť smerom do miestnosti voľné bez nábytku, obrazov či kobercov, preto treba včas naplánovať usporiadanie interiéru.

Chladenie stropom predstavuje najkomfortnejšiu alternatívu plošného chladenia. Pocit jemného chladu bez prievanu je jedinečný a veľmi príjemný. Strop poskytuje spravidla dostatok chladiacej plochy a zároveň najvyšší výkon spomedzi plošných chladení. Pre vykurovanie je strop dnes už rovnako vhodný, pretože moderné domy sú všetky budované v nízkoenergetickom štandarde.

9. Aký zdroj tepla je vhodné použiť pri plošnom vykurovaní?

Podlahové vykurovanie pracuje s relatívne nízkymi teplotami vykurovacej vody. Ideálnymi zdrojmi tepla sú preto dnes už bežné tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory, ktoré vedia najefektívnejšie pracovať práve v tomto nízkoteplotnom režime. Rovnako vhodné sú plynové kondenzačné kotly, ktoré práve pri takejto nízkoteplotnej prevádzke ukážu svoj úsporný potenciál a, samozrejme, ostatné vysokoteplotné zdroje po zregulovaní na primeranú teplotu vykurovacej vody medzi 30 až 45 °C.

Viac informácií nájdete na našich internetových stránkach.

www.podlahovka.sk
www.zdravechladenie.sk

Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Zariaďte si dom alebo byt podľa svojich predstáv
za dobrú cenu nájdete TU <<