Aké konštrukčné kritériá treba dosiahnuť, aby bol váš RD zaradený do kategórie A0

Hoci si to neuvedomujete, kritériá pre energeticky nenáročnú prevádzku stavieb pre bývanie, kladú veľmi náročné požiadavky na spracovanie architektonického konceptu stavby, ktorý sa v ďalších fázach projektovania dopracováva vo forme realizačného projektu.

Platí teda, že proces navrhovania domu si môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp, v ktorých riešime základné požiadavky budúcej stavby tak, aby výsledné dielo bolo energeticky nenáročné. Požadujú to aj stavebné predpisy. Podľa novelizovanej tepelno-technickej normy STN 73 05 40-2:2012 sa musia s tepelnou ochranou budov od 1.1.2021 projektovať domy so „stratou tepla“ v maximálnej úrovni 20,4 kWh/(m² za rok)! trieda A0 a teda RD sa veľmi priblížili k hodnotám spotrieb energií, ktoré sú blízke tzv. pasívnym domom. Naša norma hovorí, že takéto domy sú pomenované ako domy s takmer nulovou spotrebou energie.

Neprehliadnite:
Od 1. 1. 2021 sa smú stavať domy len v energetickej triede – A0

Energetická hospodárnosť stavieb je definovaná zákonom č.555/2005 Z.z. a vyhláškou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.364/2012 Z.z. V súčasnosti platná legislatíva SR teda vo svojej podstate „transformuje“ Smernicu EÚ, známu ako Smernicu 20/20/20, a jej konečným cieľom je energeticky sebestačná budova. Zákon o energetickej hospodárnosti v §2 ods. 10 ustanovuje, že budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. „Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti,“ upresňuje sa v zákone. Ako tieto ciele dosiahnuť?

Náročnejší prístup a kritériá ku konštrukciám stavieb

Ciest, ako dosiahnuť vo vlastnej stavbe RD nízke tepelné straty, je viacero, dajú sa však vyjadriť nasledovným obsahom: Pre takýto RD musí byť navrhnutá správna konštrukčná skladba obalového plášťa budovy, ktorá zabezpečí nízke straty tepla, a teda aj prevádzkovo úsporné bývanie. Čo táto zmena pohľadu na straty energie vyžaduje od projektantov, stavebníkov a aj developerov?

Stav veľmi malých strát tepla sa dá docieliť len pri dokonale tepelne izolovanej obálke domu! Vtedy sú tepelné straty cez obal stavby malé a skutočne sa dajú splniť predpoklady, že na vykurovanie takéhoto domu stačia „vnútorné zdroje“ a pasívne využívanie solárnej energie za pomoci správne navrhnutých okenných otvorov.

Čo zásadným spôsobom ovplyvňuje spotrebu energií v rodinnom dome

– Tvar budovy. Hovorí sa tomu architektonická koncepcia. Energeticky vysoko úsporný dom sa dá postaviť aj ako bungalov, hoci jeho ochladzované plochy majú veľmi ďaleko k ideálnemu pomeru faktoru tvaru – A/V. Pri riešení celkového architektonického vzhľadu sa musíte zaoberať klimatickými pomermi lokality, kde sa stavba bude realizovať, ale musí sa zohľadniť aj urbanizácia ulice či cestná infraštruktúra. Dnešné trendy sú veľmi ovplyvňované zmenou architektonického vzhľadu stavieb RD. Spôsobujú to developerské spoločnosti, ktoré dnes predávajú „hotové bývanie už na kľúč“. Stavebník tak má málo priestoru na presadenie svojej predstavy, nakoľko každá zmena projektu sa musí priplatiť, čo je často finančne neprijateľné.

– Orientácia stavby podľa svetových strán a využitia slnečnej energie z pohľadu pasívnych slnečných ziskov je zásadná. Tejto zásade sa musí prispôsobiť aj vnútorná dispozícia domu. Obytná zóna by mala byť preto orientovaná na juh, juhovýchod a juhozápad. Vtedy sa dá získať najviac tepelných ziskov zadarmo.

– „Obálka“ stavby plní tepelnoizolačnú aj statickú funkciu a z tohto dôvodu sa jej skladba musí posudzovať staticky aj tepelnoizolačne. Dajú sa uplatniť všetky klasické stavebné systémy (murované, betónové či drevostavby).Výborné teplnoizolačné vlastnosti sa však dosahujú u sendvičových skladieb konštrukcií, kde sa tepelná izolácia vloží medzi exteriérovú časť steny a z interiérovej časti sa taktiež prekryje či už masívnou konštrukciou alebo inou napr. sadrokartónovou. V projekte sa bude potom posudzovať hrúbka tepelných izolácií každej konštrukcie, čiže základovej dosky, stien, stropu či strešného plášťa, aby straty tepla cez ne boli minimalizované. To isté platí aj o oknách, dverách či zimnej záhrade, kde sa musia precízne posúdiť izolačné sklá, aby sa teplo cez ne „nestrácalo“.

– Tvar strechy tiež nemusí byť strašiak. Hoci sa odporúčajú rovné či mierne šikmé pultové tvary striech, lebo „vraj“ klasická šikmá strecha svojím členením môže vytvoriť množstvo zložitých stavebných detailov, ktoré sa pri zlej realizácii stanú miestom tepelných strát. Ak sa zateplenie strechy správne navrhne, je možné aj takúto šikmú strechu zatepliť veľmi kvalitne a v dostatočnej hrúbke (cca 35 – 40 cm).

– Homogenita obálky stavby. Túto zásadu by sme mohli definovať aj ako povinnosť vyriešiť všetky tepelné mosty na stavbe tak, aby neexistovali. Cez miesta tepelných mostov nám uniká tepelná energia. Miesta tepelných mostov sú známe (vence, nadpražia, prestupy cez stropy a strechu, rohy…) a sú rizikom aj preto, lebo na týchto plochách sú nižšie povrchové teploty a za určitých podmienok sa na nich môžu tvoriť plesne. Ako a čím sa toto nebezpečenstvo odstráni – hrubou tepelnou izoláciou!

– Ďalšou stavebnou konštrukciou, ktorú teda musíme v procese projektovania správne navrhnúť, sú okná a presklené otvory, ktorými zabezpečujeme osvetlenie obytného priestoru. Preto musíme riešiť kvalitatívne parametre zasklenia, označované ako U_g. Osvedčujú sa izolačné trojsklá – aj na južné plochy, ktorých U_g by malo byť 0,6 W/m².K a menej. Výrobcovia okien ich skladby poznajú a je len na investorovi, aby sa na túto „tému“ pýtal a hlavne, aby si uvedomil, že okno nebude meniť každé 4 roky. Okno kupujeme na 20 – 30 rokov a ak si ho kúpime „za lacika“, tak sme si kúpili na 20 rokov veľké tepelné straty.

– Tepelná kapacita budovy hovorí o tom, ako daná stavba dokáže udržať dodané teplo. Požiadavka na vysokú tepelnú kapacitu je teda v tom, aby stavba dokázala akumulovať už dodané teplo do obytného priestoru. Teplo akumulujú do svojej štruktúry stavebné konštrukcie. Masívne stavebné konštrukcie (tehla, betón, pórobetón…) majú túto vlastnosť už vo svojej materiálovej štruktúre. Troška zložitejšia je situácia u tzv. ľahkých stavebných systémoch. Patria sem drevostavby. Ak však drevostavbu projektuje zodpovedný projektant, tak „vloží“ do stavby niekoľko murovaných „akumulačných“ priečok a podláh, do ktorých sa dodané teplo naakumuluje. Získa sa tak vyššia tepelná akumulácia a teplo sa dlhšie „podrží“ v interiéroch.

Foto: Shutterstock
Text: Ing. Pavel Kleskeň

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<