Slamený dom? A prečo nie!!! Zaujímavý pohľad na netradičný dom zo slamy

Vizuálne si s pojmom „dom zo slamy“ alebo slamený dom predstavujeme akési čudo. Prečo? Lebo časopisy aj internet, publikujú zaujímavosti a v takejto kategórii sa takéto domy objavili. Zo slamy sa však dá stavať aj vzhľadovo klasický dom, ktorý po dokončení nerozoznáte od klasiky. S pojmom „dom zo slamy“ sa šíria aj rôzne povery v tom „duchu“, že hlavným nepriateľom slamy sú myši, oheň a voda. Myši sa nasťahujú do omietnutých stien? Slama ľahko horí? Ak je omietnutá??? Slama vo vode zhnije! Dom má však strechu a dažďové vody sa z nej odvádzajú mimo základov!!! Toto sú„argumenty” proti stavbe takýchto domov.

Argumenty neobstoja, ukážeme prečo

Obdobné otázky si však môžeme položiť pri všetkých stavebných materiáloch. Myši sa dostanú do každého domu, ak veľa prší a vy nechávate dvere otvorené. Oheň – obvykle horia interiérové časti domov a bytov v dôsledku nepozornosti majiteľa (cigareta, zapnutý varič, plyn, televízor…). Skúšal niekto zapáliť hlinenou omietkou omietnutú stenu?! Voda – ak máte dobrú strechu a vodu z nej odvádzate mimo stien do vsakovacích drénov, nie je problém s vlhkosťou. Povodeň poškodí dom. Ale ona poškodí aj murované domy. Domy sa nemajú stavať v záplavových územiach! Ak si teda zhrnieme tieto tiež argumenty a ak máte silnejšie ekologické cítenie, tak si musíte priznať, že ich nie je treba „brať“ vážne.

Životná filozofia

„Chcel by som dom zo slamy, lebo mám pocit, že bude pre môj život zdravší“ – toto je základný náhľad na výber materiálu pre stavbu obydlia, ak hľadáte „zdravé“ bývanie pre seba a svoju rodinu. Máte teda iný pohľad ako väčšina. Musíte sa tejto väčšine a tradíciám prispôsobiť? Nie! Väčšina by vás mala akceptovať a nepovažovať vás za čudáka, ak váš dom bude zo slamy. Teraz vám teda predstavíme reálny a dobre fungujúci slamený dom. Stojí neďaleko z. Moraviec. Mladý manželia mali k slame blízko, nakoľko manžel je poľnohospodár a hlina je v okolí dediny „skoro všade“ (tehelne v Zlatých Moravciach sú len 7 km ďaleko). Takže sa začalo „gúgliť“ na internete a hľadali sa informácie o slamených  stavbách po celom svete. Veľa stavieb zo slamy stojí v Amerike (prvý bol kostol z roku 1928 a stojí dodnes), ale ani naši susedia (ČR a Poľsko či Rakúsko) sa nemusia hanbiť.

Príklady zo stredného Slovenska

Najznámejšia lokalita vysokej koncentrácie novostavieb budov z balíkovanej slamy (14 domov, prvé sú z roku 2006) je v Zaježovej. Obaja manželia išli na návštevu a následne začali skladať mozaiku princípov a zásad ako „na to“, pretože každá stavba, ktorú videli, mala nedostatky, ktoré nechceli opakovať. Keď už čosi o stavbách tohto typu vedeli a mali aj jasnú predstavu o veľkosti a dispozícii nového domu nie väčšieho ako 120 – 130 m², začali hľadať projektanta. Náhoda pomohla. Od známeho dostali typ na dobrého projektanta z Galanty. Keď sa s ním skontaktovali a predložili mu svoju požiadavku, z jeho odpovedi skoro „spadli z nôh“. Vraj takýto dom nedávno riešil do Šale – časť Veča. Tak sa išlo na návštevu.

Proces projektovania

Dom sa architektonickým výrazom vyprojektoval ako „štandard“ stavajúcich sa novostavieb v obciach. Obálka domu bola zo statického pohľadu projektovaná v systéme drevostavby – teda stĺpiková, statická konštrukcia, nesúca drevenú dvojpultovú strechu. Stavba sa navrhovala ako obalená 40 cm hrubými balíkmi slamy. Tieto sa omietli hlinenými omietkami. Ide o difúzne otvorenú konštrukciu obálky stavby. Strecha zateplená 40 cm slamy + 10 cm fúkanej minerálnej izolácie (jediný ústupok z požiadavky – bez chémie), aby sa vyriešili aj detaily spojov krovu bez tepelných mostov. Okná drevené a celostenový HS portál v obývačke boli navrhnuté s izolačnými trojsklami a vchodové dvere tiež tepelnoizolačné.

Zaujímavé:
Kabát pre drevo, kto ho urobí?

V dome sa navrhlo – ako primárne vykurovanie – ťažká akumulačná pec. Vyprojektovala sa aj rezerva v podobe podlahového vykurovania. Zatiaľ a ani vlani pri veľkých zimách nebola v prevádzke! Tieto hrúbky tepelných izolácií posunuli dom do polohy ultranízkoenergetického domu. Interiérové riešenie bolo riešené tiež ekologicky – omietkami z hliny a s maľovkou ako u klasických stavieb. Hygienické zariadenia klasicky – obklad, dlažba a maľovka. Jediný doplnok z moderných stavbárskych technológií tvorí sadrokartónová priečka so zasúvateľnými dverami, aby sa v prípade potreby obývačka oddelila od kuchyne. Stavba sa vyprojektovala a prebehol štandardný povoľovací proces na stavebnom úrade. Tento nemal zásadné pripomienky a mohol nastať proces výstavby.

Galeje, ale úspech prišiel

Základy domu boli realizované klasickou „silikátovou“ metódou, t.j. vymurovali sa z presných vybrolisovaných tvárnic, ktoré sa zaliali betónom. Následne sa položili rozvody vody a kanalizácie a urobil sa zásyp priestoru pod budúcou základovou doskou domu. Úvahy o použití penového skla (tepelný izolant) sa nezrealizovali pre vysokú cenu a s projektantom sa riešila hrúbka klasického celoplošného izolovania podláh polystyrénom hr 15 cm. Následne sa zabetónovala základová doska. Po inštalácii hydroizolačných vrstiev (po celej doske) sa vymurovali tepelno akumulačné priečky zo starých tehál. Ich výstavba zužitkovala materiál zo starého domu, ktorý bol na pozemku (nedal sa zrekonštruovať pre veľmi zlé základy, bez hydroizolácií), a zároveň sa „riešila rezerva“ v akumulácii tepla pri obvodových stenách zo slamy. Existovali obavy, že slamené steny nebudú dostatočne akumulovať teplo! nakoľko na túto otázku nedá odpoveď žiadna vedecká štúdia. Ešte to žiadna vedecká inštitúcia nezmerala, a tak intuícia majiteľom hovorila o potrebe poistiť sa. 

Slamené steny domu

Obvodový plášť domu je v princípe „stĺpiková drevostavba“. Rozpon (rozteč) dvojice stĺpikov 16/8 a 8/8 je osovo po 80 cm (dĺžka balíka slamy) a odstup stĺpikov je po 40 cm (šírka balíka slamy). Balíky slamy sa špeciálne tvarovali. Nakoľko majiteľ je poľnohospodár, tak vybral vhodné porasty, z ktorých sa použila slama. Musela byť vysokého vzrastu a pevnej štruktúry. Po zbere obilia sa balíkovač nastavil tak, aby balíky boli objemovej váhy 17 kg, mali teda objemovo väčšie množstvo slamy ako sa robia balíky pri žatve. Rozmery sa v dĺžke nastavili na 84 cm (dĺžka), 40 cm (šírka) a 30 cm (výška). Balíky sa vtláčali medzi stĺpiky a ubíjali sa 9 kg dreveným kladivom. Posledný balík pod vencom sa vtláčal strojovo (poľnohospodárskym nakladačom). Nasledovalo šikmo pribíjané zavetrenie stĺpikov a týmto spôsobom sa aj urovnal exteriérový aj interiérový povrch obvodových stien.

Povrchová úprava balíkov slamy

Povrchová úprava balíkov slamy (obojstranná, exteriér aj interiér) bola navrhnutá dvojnásobným hlineným špricom (spevnenie povrchu balíkov slamy). Potom sa inštalovalo rákosové „pletivo“, ktoré sa omietlo hrubou hlinenou omietkou, pridávalo sa do nej doma vyhasené vápno a piesok. Po zatvrdnutí sa opravili trhliny z vädnutia hlinenej omietky a následne sa naniesla jemná povrchová úprava z hlinenej omietky, kam sa pridala (ako riedidlo) – srvátka z mlieka! Srvátka hlinenú omietku „zosklovitela“, a tak sa povrch omietok  nemrví a ani nezotiera, ak po nej prejdete rukou. Celková hrúbka omietok je cca 5 – 6 cm. V hygienických miestnostiach sa použili klasické vápenno-pieskové omietky (miešané na stavbe) a, samozrejme, obklady a dlažby v hygienických miestnostiach.

Remeslo má „zlaté dno“

Hrubá stavba sa prakticky nedala realizovať stavebnými čatami. Neexistujú remeselníci, ktorí by takýto stavebný proces poznali. Majitelia spomínajú, že za prvý deň ukladania balíkov do skeletu bol ich „výkon“ 6 ks. Tu sa naučili, ako správne nakloniť o 4 cm väčší balík, než bol rozpon (rozteč), a ako ho vtlačiť, aby bol vodorovne položený. Celkovo bolo do domu uložených 1700 balíkov. Ukladanie balíkov bolo teda v réžii remeselníka majiteľ. O kvalite práce stavbárov sa dá veľa rozprávať. Klasické vápenné omietky – namiešať starú receptúru ich a vyhladiť, aby boli rohy kolmé, zvislé a steny rovné, to dnes nevie urobiť skoro nik. Po remeselníkoch, ktorých aj dobre zaplatili, museli svojpomocne opravovať takmer každý štvorcový centimeter omietky. Pre slamený dom boli vyrobené drevené okná a dvere s celkovou plochou 31,6 m2 . Drevené okná a veľká posuvná stena (HS Portál) v kombinácii s izolačným trojsklom zabezpečujú v dome príjemnú tepelnú pohodu, v zimnom období solárne zisky, a tým znižujú energetickú náročnosť domu.

Užívateľské skúsenosti

Dom obýva 5 členná rodina. Ako povedala pani domu, dispozícia je priam ideálna. Kľudová časť domu – spálňa a dve detské izby, sú prakticky cez deň kľudné. Život rodiny sa deje v otvorenom priestore kuchyne tvaru U a v obývačke s obrovským HS portálom, ktorý pustí do celej hĺbky domu svetla a svetla (ak svieti slnko „až moc“). Deti si tak môžu napísať úlohy pod dozorom maminky a na podlahe sa môžu vyhrať, koľko sa im zachce. Interiér ešte nie je doriešený – nie je sprístupnená a dobudovaná galéria, ktorá bude spojená s prízemím a obývačkouu schodišťom poza komín. Raz to však bude a mala by to byť aj herňa aj pracovný kút pre rodičov…

Geniálna ťažká akumulačná pec (funkčné jadro urobil kachliar profesionál) bola dokončená svojpomocne a jej akumulácia tepla je taká veľká, že v nej kúria raz za dva dni! Tento fakt svedčí aj o vysokej akumulačnej schopnosti hlinených omietok a funkčnosti akumulačnej „poistky“ v murovaných priečkach. Názor na slamený dom je dnes už komentovaný s úsmevom. „Narobili sme sa – stavba trvala skoro 3 roky, ale po doterajšom čase užívania (cca 2 roky) sme aj dnes presvedčení, že by sme nechceli iný dom. Iste ešte bude veľa dokončovačiek, ale okolo rodinného domu je to tak, obzvlášť na dedine,“ konštatujú spokojní majitelia domu zo slamy.

Z rozprávania majiteľov zapísal
Ing. Pavel Kleskeň

Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.

>> Všetko pre vašu stavbu
za dobrú cenu nájdete TU <<